Olej na ľanovom plátne, rozmery: 53 x 47 cm, na zadnej strane popísané a signované: "Stanislaw Ryszard Kortyka, Modrá elegia, olej, plátno, ľan, 53 x 47 1990, v autorskom ráme".
Stanislaw Ryszard Kortyka
Narodil sa v roku 1943. Študoval na Štátnej vyššej škole výtvarných umení, v súčasnosti Akadémii výtvarných umení Eugeniusza Gepperta vo Vroclave. V roku 1969 získal diplom s vyznamenaním v odbore maľba a architektonický dizajn v ateliéri Prof. Zbigniewa Karpińského a Doc. Alfonsa Mazurkiewicza. Zúčastnil sa na viac ako 140 skupinových výstavách v Poľsku a v zahraničí. Svoje maľby a kresby prezentoval na 30 samostatných výstavách. Je titulárnym profesorom. Viedol ateliér diplomovej maľby na Akadémii výtvarných umení vo Vroclave. Do roku 2018 viedol ateliér diplomovej maľby na Inštitúte výtvarných umení Fakulty umení Univerzity v Zielonej Góre. V roku 2004 získal Hlavnú cenu prezidenta mesta Vroclav na Dolnosliezskych výstavách umenia (maľba). V roku 2006 mu bola udelená Cena prezidenta mesta Štetín na XXI. Festivale súčasnej poľskej maľby v Štetíne. V roku 2014 mu bola udelená Strieborná medaila za zásluhy o kultúru "Gloria Artis". Diela sa nachádzajú v zbierkach Národného múzea vo Vroclave a Štetíne, Múzea architektúry vo Vroclave, Okresného múzea a BWA v Sandomierzi, BWA v Przemyśli, Múzea južného Podlasia v Bielej Podlaskej, Galérie súčasného sakrálneho umenia v Kielcach, Galérie Kutsch v Salzburgu a v súkromných zbierkach doma i v zahraničí.
Vo vydavateľstve Ossolineum vydal tri básnické zbierky.
Tvorba maliara a básnika Stanisława Ryszarda Kortyku výrazne vyniká v súčasnom poľskom umení. Jeho diela, ktoré sú usporiadané do cyklov, nás takmer vždy zaujmú meditatívnym tónom, ktorý sa objavuje po víre udalostí (a niekedy, ako v roku 1980, paralelne s nimi). Tieto obrazy často skrývajú evokácie nálad na miestach, ktoré sú pre umelca obzvlášť dôležité (napríklad Sandomierzsko s jeho malebnými výhľadmi, Podlasie s hojnosťou poľných štruktúr, Jura plná fenomenálnych skál). Už v zárodku však obsahujú vektory siahania myšlienkami ďalej a ďalej, za okolité drobky smerom k nekonečnosti opakovania a miznutia. "Cestou" akoby tieto šípy putovali aj k rôznym výtvarným a literárnym tradíciám, ktoré sú za nimi. Do značnej miery je to preto, že Kortyka patrí k exkluzívnej skupine tých výtvarných umelcov, ktorí sú zároveň originálnymi básnikmi alebo spisovateľmi a v oboch oblastiach spúšťajú ďalekosiahle metafory. V Kortykovom prípade sem možno zaradiť osobitnú úlohu kameňov, vyzdvihnutú nie bez odposluchu tónu básne Zbigniewa Herberta. S duchom vroclavského štrukturalizmu umelca spája veľmi špecifický, disciplinovaný redukcionistický prístup k umeniu. A motívy, ktoré sa v jeho dielach objavujú v rôznych kombináciách, sú často obklopené postkatastrofickou záhadou. Tá preniká všetkými z nich: Modré bezhraničné horizonty, strnisko alebo kanály zoraných polí, popolavé terény, konštelácie z kameňa alebo betónu, handry a listy papiera, zošité fašírky, korytá potokov a papradia. Len výnimočne to môžu byť živé klíčiace zemiaky, vtáky strážiace scény alebo zelené kríky. Všetky motívy spája atmosféra vízie, ktorej napomáha pocit úniku do ničoty prostredníctvom ilúzie priestoru a svetelných projekcií. Kortyka pracuje v duchu Jorgeho Luisa Borgesa, mieša rôzne trópy a sprostredkúva medzi nimi. A výsledkom tejto práce sú labyrinty všednosti v nevšedných obrazoch.
Pri príležitosti 50. výročia jeho tvorby vydala Akadémia výtvarných umení Eugeniusza Gepperta vo Vroclave rozsiahlu monografiu o umeleckých výsledkoch Stanisława Ryszarda Kortyku.
Andrzej Kostołowski
