Stefan Krygier, Určenie priestoru IV, 1977

olej, plátno, 61 x 46 cm sign. a dat. na rube: S. Krygier 77; sign., dat. a popis na zadnej strane: "WYZNACZANIE PRZESTRZENI IV - 61 x 46 - 1977/38; nálepka z dielne stolára Benedykta Bączeka".

pôvod: súkromná zbierka, Varšava
reprodukované: The Pseudogroups of Stefan Krygier, Green Point Projects, New York, 2018, s. 60.

Stefan Krygier (1923, Lodž - 1997, Lodž) Jeden z najvýznamnejších umelcov poľskej povojnovej avantgardy. Absolvoval Štátnu vyššiu školu výtvarných umení v Lodži, kde študoval v rokoch 1945 až 1950 u Stefana Wegnera (Fakulta maľby) a Władysława Strzemińského (Fakulta priestorového umenia). V roku 1963 získal diplom v odbore architektúra na Varšavskej technickej univerzite.

Koncom 40. rokov sa Krygier stal členom Klubu mladých umelcov a vedcov vo Varšave, potom spoluzakladateľom umeleckej skupiny St-53 v Katoviciach. Venoval sa maľbe, grafike, aktivitám na pomedzí priestorových foriem a prostredia. Realizoval aj architektonické a urbanistické projekty. Od roku 1957 až do konca života vyučoval praktické predmety a teóriu umenia na svojej alma mater v Lodži.

Od čias štúdia upevňoval známosť s Władysławom Strzemińským, s ktorým vydal teoretickú prácu "Vidieť gotiku". Spolupracovali aj pri realizáciách, podľa umelcových vlastných slov "výstavného a interiérového architektonického charakteru". Krygier podporoval Strzemińského v jeho najťažšom období až do jeho smrti v roku 1952.

Krygierova tvorba bola ovplyvnená smermi ako kubizmus, konštruktivizmus a unisono, ktoré Strzemiński vštepoval mladým študentom PWSSP. S každým ďalším desaťročím Krygier skúmal nové techniky a formy umeleckého vyjadrenia. Obrazy z 50. rokov sú inšpirované umením Egypta a Grécka. V šesťdesiatych rokoch vznikla maľba hmoty, sochárstvo z dreva a grafika. V 70. rokoch umelec vytvoril olejomaľby odkazujúce na konštruktivizmus. Neskôr, v 80. a 90. rokoch, sa venoval simultánnej maľbe. Vďaka svojim širokým záujmom - umeleckým, teoretickým a technickým - zanechal Krygier dielo, ktoré patrí k najzaujímavejším zjavom poľského povojnového umenia. Nadväzujúc na tradíciu lodžskej avantgardy umne spájal dedičstvo poľského a svetového umenia s vlastnými teóriami o fyzikálnych a metafyzických hraniciach obrazu.

Krygierove diela sa nachádzajú v mnohých múzeách a súkromných zbierkach v Poľsku a vo svete.