Viola PRYBA-HADAŚ, Priateľ

80x80, vlastná technika na plátne, 2019

Autorka pracuje pod pseudonymom Pfishova. Je absolventkou Fakulty grafiky Akadémie výtvarných umení v Gdansku so špecializáciou na grafický dizajn. Diplom získala na Akadémii výtvarných umení v roku 2014 v ateliéri Slawomira Witkowského a Adama Świerżewského. Absolvovala tiež trojročný ateliérový kurz módneho dizajnu. Venuje sa maľbe, ilustrácii, dizajnu a umeleckej grafike, textilnej tvorbe a koláži. Pfishovej diela vytvárajú špecifické spojenie štruktúry a geometrie, ktoré je podložené fascináciou štrukturálnou prírodou a tiež tradičnými technikami, ako sú drevorez, linoryt, suchá ihla, ako aj láskou k typografii. Hľadá jednoduchosť vo farbách a formách, často však oboje kombinuje a potom prekračuje svoj rámec. Zaujímajú ju témy plastov a znečistenia planéty a životného prostredia, preto často tvorí s využitím sekundárnych prvkov, ako sú pletivo, drôt a šnúrky.

Zúčastnila sa mnohých výstav - skupinových, samostatných, národných aj medzinárodných, vrátane Art Basel Art Week v Miami, galérie CAGE v Barcelone, kde v roku 2019 získala aj ocenenie. Jej práce boli vystavené aj na Bienále sociálno-politického plagátu "Creative for Human Rights" 2019 v nemeckom Wolfsburgu.

Sama o sebe píše: "Neustále skúmam zásuvky vlastného podvedomia, vedomie nekonečných myšlienok. (...) Vedome. Vskutku. Pocit. Vtedy existujem len ja a môj svet. Môj priestor. Moje vedomie. Jadro je v detailoch, štruktúre, tvaroch. (...) Každé dielo ukladá časť mňa vďaka hodinám sústredenia a oddanosti. Objavujem sa tým, že sa snažím skryť, najmä pred sebou samým. Znovu sa niekedy pozrieť bez toho, aby som niečo videl. Bez toho, aby som sa pozeral alebo čakal, začínam vidieť.
Vďaka svojej veľkej citlivosti a empatii chcem svojím umením pomáhať, nastoľovať dôležité otázky alebo hovoriť o tom, čo je pre naše ľudstvo zahanbujúce, ako napríklad myšlienka PLANET RECYCLED ART. (...)
Zároveň som nadšený písmenom a jeho komunikačnou silou, silou grafického znaku. Symboly, výsledné znaky vhľadu. Kašubské znaky, ktoré ma od detstva obklopovali z obrúskov, váz a porcelánu, transformujem do vlastného grafického jazyka. Vyberám z nich farby a dávam im podobu grafických symbolov. Istým spôsobom sa od nich odrezávam, ale len jemne, pretože ich stále milujem. Vytváram ich nanovo, svojím vlastným spôsobom, vpletám ich do svojho sveta. Vytváram nimi svoj priestor. Tieto znaky a symboly prenášam do malieb, grafík a ilustrácií, niekedy zaberajú celý obraz a niekedy sú len malými prvkami. Vo svojich detských vzoroch som videl znaky, písmená, formy, preto dnes pretváram slová alebo významy do grafických znakov, pečatí a foriem. (...) Obraz vás núti pozerať sa, premýšľať, čítať alebo rozširovať históriu vlastných slov. Slová, ktoré sa dnes často považujú za banálne, alebo ich vyslovenie či priznanie sa k ich preciťovaniu vzbudzuje hanbu, rozpaky, slabosť, zastrašenie. Napr. súcit, láska, ľútosť, odpustenie, empatia, porozumenie, mier, úprimnosť atď.