Władysław Alojzy JAHL (1886–1953)
„Scéna zo sabatu“, 1945
Technika: olej na kartóne
Rozmery: v rámci 26 × 34 cm, 40 × 48 cm (s rámom)
Signatúra: podpísané v pravom dolnom rohu: Jahl
Na zadnej strane: kontrasignované a datované: Jahl 1945
Stav zachovania: dobrý (viditeľné drobné odreniny, praskliny v častiach s impastom)
Temná a expresívna „Scéna sabatu“ od Władysława Jahla je výnimočným príkladom jeho fascinácie fantastickým, rozprávkovým a okultným svetom, ktorá sa prejavuje v jeho zrelom tvorivom období. Obraz zachytáva tajomné zhromaždenie postáv – s ženskou postavou v strede, horiacim ohňom, okrídlenými bytosťami a tieňmi pripomínajúcimi duchov alebo účastníkov rituálu.
Farebná paleta bola obmedzená na teplé odtiene hnedej, oranžovej a červenej, čo umocňuje dojem tajomnosti a transovosti scény. Stopy expresionistických ťahov štetcom a technická voľnosť približujú túto kompozíciu k symbolickému a vizionárskemu maliarstvu.
Obraz vznikol v roku 1945, na sklonku umelcovho života, keď sa už usadil v Paríži – je svedectvom Jahlovho osobného duchovného bádania a silnej výtvarnej predstavivosti.
Władysław Adam Alojzy Jahl (1886–1953) – poľský maliar, grafik a scénograf, spojený so skupinou École de Paris.
Študoval právo na Ľvovskej univerzite a dejiny umenia na Jagelovskej univerzite. V rokoch 1912–1914 študoval v Paríži na Académie de la Grande Chaumière, následne – počas prvej svetovej vojny – odišiel do Španielska, kde od roku 1917 študoval pod vedením Józefa Pankiewicza. V roku 1918 sa zúčastnil výstavy maliarstva v Madride.
Od roku 1920 sa natrvalo usadil v Paríži, kde sa pohyboval v kruhoch École de Paris. Býval okrem iného s Moïseom Kislingom, bol úzko spojený s Melou Muterovou, s ktorou si po vojne zdieľal ateliér. Zúčastňoval sa najvýznamnejších parížskych salónov: Jesenného salónu, Salónu nezávislých a výstavy v Musée des Arts décoratifs (1919). Vystavoval aj v New Yorku a v Poľsku.
V roku 1935 sa podieľal na založení Parížskej skupiny poľských výtvarníkov. Pravidelne sa vracal do Španielska, kde pôsobil okrem iného ako scénograf v divadle Odeon v Madride a grafický redaktor viacerých umeleckých časopisov. V jeho tvorbe sú viditeľné vplyvy ultraizmu, expresionizmu a symbolizmu.
Počas druhej svetovej vojny pobýval vo francúzskom Voiron pri Grenobli. V tom čase sa stratila značná časť jeho diel, ktoré zostali v parížskom ateliéri. Po vojne, v rokoch 1947–1948, využíval ateliér Meli Muterovej.
Jeho maliarstvo spája expresiu so symbolickou reflexiou a často sa venuje témam s duchovným, vizionárskym alebo metaforickým rozmerom.
Zomrel v roku 1953 v Paríži. Bol pochovaný na cintoríne v Montrouge.
