Władysław Hasior (1928-1999), ASAMBLAZ, 1971.

preglejka/papier, metalizovaná fólia, korálky, 80 x 160 cm
, signované a datované na zadnej strane: W.1971

Od roku 1947 študoval na Štátnej strednej škole výtvarných umení v Zakopanom u Antoniho Kenara. V rokoch 1952 až 1958 študoval na Fakulte sochárstva Akadémie výtvarných umení vo Varšave v ateliéri profesora Mariana Wnuka. Považovaný za predchodcu svetových umeleckých trendov, ale zároveň za samostatného umelca, ktorý sa vyznačuje výrazne individuálnou interpretáciou týchto trendov. Jeho asambláže sú plné protikladov - sú to elegantné kompozície vytvorené z prvkov pochádzajúcich zo "smetiska" civilizácie. Hasior tvoril pop art v katastrofickom vydaní, bol spevákom krásy škaredosti, spájal vážnosť s humorom. Vytvoril si rozpoznateľný štýl a jedinečný repertoár motívov, z ktorých budoval metaforické diela. Maria Anna Potocka sa podujala zostaviť "Malý slovník Hasiorových výtvarných symbolov", v ktorom okrem iného nájdeme aj heslo vzťahujúce sa na prezentovanú kompozíciu: "Striebro - list alebo staniol. Pozadie alebo okolie objektu. Symbolizuje krajinu duchovna, miesto nie nevyhnutne krásne alebo šťastné, ale oslobodené od smrti" ([in:] Władysław Hasior. Európsky Rauschenberg?", ed. J. Chrobak, Krakov 2014).
Sám umelec rebelsky vyhlásil, že umelecká činnosť je "provokáciou: intelektuálnou, tvorivou". Tento konfrontačný postoj však nebol cudzí ani básnickým výpovediam: "Veď stĺp priezračnej vody, vietor a hlas, sklo a vlasy, kameň a čas, dym a elektrina, a napokon každá hmota, ktorá dáva tieň a oheň, môže byť materiálom umenia, ak si ich slobodná a odvážna fantázia vyberie, spojí, roztrhá alebo spáli. [...] Pre mňa sú základnými a najživotaschopnejšími silami, ktoré dávajú vzniknúť umeniu, intuícia, predstavivosť a fantázia" ([in:]: Władysław Hasior. Europejski..., op. cit. s. 72-73).