Zygmunt Menkes (1896 Ľvov - 1986 Riverdale), Žena s mušľou, asi 1930

olej, plátno, 81 × 65 cm
signované p. med: "Menkes"
Na krosnách papierová nálepka s popisom diela; pečiatka skladu Lucien Lefebvre- -Foinet v Paríži a fragment nezachovanej inventárnej nálepky

"Farba na Menkesových obrazoch má mimoriadnu kvalitu. Len on sám by mohol dať týmto dielam výnimočnú hodnotu, keby nebolo toho, že rovnaké kvality má aj ich kresba. Jeho farba je silná, pevná, prepracovaná do výšky umeleckého majstrovstva. Umelec sa snaží vyzdvihnúť čo najväčšiu bohatosť - v skutočnosti úsporne, ale hlboko a s nekonečnými nuansami. Kontrastuje pokojné roviny, kde farba hrá intímnu, osobnú úlohu, s živelnosťou nervóznych plôch, roztrieštených prudkými zábleskami. V týchto častiach sa uvoľňuje maliarska vášeň, ktorá však nikdy nestráca svoju zdržanlivosť. Základom Menkesových obrazov je zvyčajne rovnaká farebná paleta. Koľko rôznych farebných hier sa v nej však nachádza! Od svetlých a transparentných tónov až po tie najtmavšie odtiene. Tieto hry farieb a kontrastov prinášajú svetlo, ktoré neprichádza zvonka, ani nie je príliš explicitne zdôraznené. Rodí sa už vo farbe. Je rytmické a ladí s vibráciou a teplotou obrazu. Z týchto dvoch prvkov - farby a svetla - Menkes vytvára nervné textúry, roviny vytvarované tieňom a svetlom, ktoré akoby dostatočne modelovali formy, aby ich zakomponoval do kompozície obrazu; formy, ktoré sa vždy podriaďujú rytmu nastolenému maliarom. Zdá sa, že kontrola tohto rytmu vo výsledných kompozíciách je umelcovým osobitným záujmom. Na Menkesovej palete je často prítomná červená - silná, kráľovská, horúca, zmyselná červená; vzácna, sofistikovaná zelená, študovaná hnedá a zamatová čierna. Homogénnosť, ktorá vyžaruje z Menkesových obrazov, vyplýva z podriadenosti všetkých prvkov diela tej istej vedúcej myšlienke alebo umeleckej vízii. Umelec, verný svojmu zámeru, ho totiž pretavuje do výtvarného jazyka výberom len tých prvkov, ktoré sú pre neho nevyhnutné. Potom ich konfrontuje dvoma spôsobmi: podľa lyrického poriadku, ktorý vyvodzuje z vlastnej citlivosti a predstavivosti, alebo ich podriaďuje kompozícii celého obrazu." E.Teriade, "Menkes", Edition "Le triangle", Paríž, 1932, [in:] "Sigmund Menkes 1896-1986", New York, 1993, s. 17-18