Numizmatická minca najvyššej vzácnosti z obdobia razby Jána II Kazimíra.
Majestátny donatív v striebre razený v gdanskej mincovni s razidlami Jána Hoehna staršieho. Pečiatky, ktorými bol razený, boli použité aj na razbu 10-dukátového donatívu (Dutkowski G387) a 8-dukátového donatívu (Dutkowski G388).
Pozadie s početnými otlakmi, detaily správne.
Na averze máme tradičné vyobrazenie panovníka s korunou a s Rádom zlatého rúna na hrudi. Nápis v rube je tiež tradičný: IOAN CASIM D G REX POL ET SUEC M D L RUS PRU.
Oveľa zaujímavejší je reverz. Všimnite si inovatívne zobrazenie veľkosti a veľkoleposti mesta. Už to nie je - ako za čias Žigmunda Vasy - len kresba mestského erbu. Máme tu do činenia s oveľa sofistikovanejším propagandistickým posolstvom. Erb Gdanska je, samozrejme, aj na reverze (po stranách erbu sú iniciály "G - R" mincmajstra Gerharda Roggeho), najpôsobivejším prvkom reverznej kresby je však veľkolepá panoráma mesta (s najcharakteristickejšími rozpoznateľnými budovami). Nad ňou sa vznáša veniec mrakov, cez ktoré prenikajú slnečné lúče. Z oblakov vystupujú štyri ruky: dve v spodnej časti v geste modlitby, jedna vľavo hore s olivovou ratolesťou (symbol slávy, mieru a prosperity) a palmovou ratolesťou (symbol triumfu a majestátu) a jedna ruka vpravo hore s mečom a váhou (symboly sily a spravodlivosti). Nad nimi bolo umiestnené hebrejské meno Boha - IAHWE. Nápis na rube oslavuje aj Gdansk ako objednávateľa tohto veľkolepého daru: REGIA CIVITAS GEDANENSIS FIERI FEC.
Dary Jána Kazimíra sú predmetmi pre najvyspelejšie zbierky. Pri pohľade do dostupných archívov možno zaznamenať jednotlivé v zlate, ale zápisy tých, ktoré sú vyrazené v striebre, sú ešte vzácnejšie. Numizmat najvyššej vzácnosti, ktorého vzácnosť zatláča do úzadia zďaleka nie ideálny stav zachovania.
Averz: poprsie kráľa vpravo
IOAN CASIM D G REX POL ET SUEC M D L RUS PRU
Reverz: panoráma mesta, pod ňou erb Gdanska a písmená G-R
REGIA CIVITAS GEDANENSIS FIERI FEC
Priemer 48 mm, hmotnosť 24,26 g
Donácie sú numizmaty, ktoré majú vlastnosti medaily aj mince. Razili sa najmä v zlate (násobky dukátu), oveľa menej často v striebre. Donatívy vydávali veľké mestá Poľsko-litovského spoločenstva - Gdansk, Elbląg, Toruň a Riga - ako špeciálne dary pre panovníka, ktorý navštívil dané mesto. Bol to vynikajúci spôsob, ako si získať priazeň kráľa, a zároveň výborná príležitosť na propagáciu svojho mesta a šírenie cností jeho obyvateľov. Možno nie každý vie, ale samotný koncept darovania je neskorší. V období, v ktorom tieto diela vznikali (16. - 17. storočie), sa používali pojmy "zlato" alebo "zlaté kúsky".
Tak sa stalo, že v priebehu 17. storočia pôsobili v Gdansku niektorí z najvýznamnejších umelcov, ktorí tvorili dejiny poľskej medailérskej tvorby. Medzi nimi zastával vo svojom období popredné miesto Jan Hoehn starší - autor predmetného numizmatu.
Na začiatku vlády Jána Kazimierza sa uskutočnil ambiciózny pokus o peňažnú reformu (1650). Zaviedol sa zákaz obehu cudzích peňazí a začala sa emisia kvalitných vlastných peňazí. Vtedy sa prvýkrát objavili medené šekely (wide). Reforma sa ukázala ako nereálna a rýchlo sa od nej upustilo. Medzitým sa v Litve, ktorá sa necítila byť zaviazaná reformou z roku 1650 (jej predstavitelia sa nezúčastnili na práci komisie), zaviedla paralelná reforma, založená na iných princípoch. Vzhľadom na moskovský vpád pracovala vilniuská mincovňa len v rokoch 1652 - 1653. V podmienkach švédskej potopy bolo zasa dôležitou epizódou v dejinách poľského mincovníctva spustenie provizórnej korunnej mincovne vo Ľvove (1656 - 1657). Nariadenie z roku 1658 sa snažilo dať do poriadku menové vzťahy Rzeczpospolitej. Najvýznamnejšími emisiami podhodnotených peňazí za vlády Jána Kazimierza boli: drobné medené korunové a litovské šidlá (tzv. boratiny), razené v počte približne 2 miliárd kusov, a zloté (tzv. tymfy) s oficiálnou hodnotou 30 grošov - viac ako dvojnásobok skutočného obsahu striebra v minci. Z mestských mincovní v uvedenom období existovali mincovne v Gdansku, Elblągu a Toruni. Ján Kazimír vykonával svoje mincovnícke práva aj ako opolské a raciborské knieža (v opolskej mincovni sa razili trojkorunáčky).
