Leon Wyczółkowski, PORTRET MARTY NAZIEMSKA

60,5 x 51,0 cm - akvarel, ceruzka, papier akvarel, lavírovanie, ceruzka, papier, 60,5 x 51 cm

Dvakrát signované, l.g.: LWyczół



Proveniencia: Podľa rodiny portrétovaného bola Marta Naziemska-Rawczyńska (1894-1983), profesorka na krakovskom Inštitúte hudby, známou Leona Wyczółkowského. Po jej smrti prešiel obraz do vlastníctva rodiny spolu s niekoľkými obrazmi Teodora Grotta (položky 14, 42, 43 v katalógu).



Leon Wyczółkowski sa stal mimoriadne obľúbeným portrétistom, ako píše Roman Konik: Popularita Wyczółkowského ako portrétistu bola často maliarovou záhubou. V jeho živote boli chvíle, keď musel odmietnuť maľovať portréty, pretože ak by prijal všetky objednávky, nenamaľoval by nič iné ako portréty (R. Konik, Leon Wyczółkowski. Portrét maliara, vydalo vydavateľstvo Take Care, Bydgoszcz 2019, s. 187). Wyczółkowski namaľoval veľa portrétov. Hoci boli zdrojom príjmov, neprijímal všetky objednávky; išlo totiž o časovo veľmi náročné práce, keďže umelec sa snažil ku každej pristupovať individuálne. Aby presne vystihol psychológiu modelu, veľa času venoval predchádzajúcemu kontaktu, chcel spoznať osobnosť portrétovaného, pozorovať jeho gestá, mimiku. Neuspokojovali ho diela vytvorené narýchlo, bez náležitej prípravy, a teda bez prehĺbenia psychológie modelu; navyše predstavovali jeho výčitky svedomia.

Úplne inak pristupoval umelec k portrétom priateľov a známych, ľudí, ktorých dôverne poznal. Nezriedka navrhoval, aby osoba, ktorá ho inšpirovala, namaľovala svoju podobizeň: tvár známeho alebo priateľa na portréte sa potom stala nielen obrazom, ktorý treba rozpoznať, ale postava obsahovala samostatný svet so spoločnými spomienkami, príhodami, vtipmi a prežitými starosťami. Možno aj preto sú najlepšie portréty spod umelcovho štetca alebo ceruzky tie, ktoré sú portréty ľudí, ktorých umelec dobre poznal (R. Koník, op. cit., s. 190).

Pri maľbe slečny Marty Naziemskej umelec použil trik, ktorý úspešne uplatnil aj pri iných ženských podobizniach; farebnosť i sumárne spracovaná efemérna silueta ženy sústreďujú pohľad na jej tvár. Tmavá pahreba vlasov ostro kontrastuje s porcelánovou belosťou jej pleti a modrými očami s melancholickým pohľadom. Konvencia zobrazenia sa tu prispôsobila charakteru modelky, ktorú vnímame ako jemnú, citlivú ženu. Zúžením farebnej škály a obmedzením výrazových prostriedkov dosiahol umelec vynikajúcu rovnováhu medzi skicovitosťou a realistickým zobrazením modelky, pričom zároveň vyjadril jej vnútornú energiu a emocionalitu.



Leon Wyczółkowski (Huta Miastkowska pri Siedlciach 1852 - Varšava 1936) - maliar, grafik a pedagóg, bol jedným z najvýznamnejších poľských umelcov tvoriacich na prelome 19. a 20. storočia. Svoje umelecké štúdiá začal vo varšavskej kresliarskej triede pod vedením Wojciecha Gersona a Aleksandra Kaminského (1869 - 1873), potom v nich pokračoval na mníchovskej Akadémii výtvarných umení u Aleksandra Wagnera (1875 - 1877), v Krakove u Jana Matejku (1877/78) a počas dvoch ciest do Paríža (1878 a 1889). Po štúdiách sa usadil vo Ľvove, neskôr sa presťahoval do Varšavy. V rokoch 1883 - 1893 cestoval po Ukrajine a Podolí. V roku 1895 sa presťahoval do Krakova, kde bol vymenovaný za lektora na Škole výtvarných umení. V nasledujúcich rokoch veľa cestoval - do Talianska, Francúzska, Španielska, Holandska, Anglicka. Bol jedným zo zakladajúcich členov Spolku poľských výtvarníkov "Sztuka". Veľa vystavoval doma aj v zahraničí. Roky 1929 - 1936 strávil v Poznani a v Gočestrade, dochádzal do Varšavy, kde (od roku 1934) viedol katedru grafiky na Akadémii výtvarných umení. Maľoval krajiny, portréty, žánrové scény, zátišia a kvety. S obľubou používal techniku pastelu a akvarelu, bol vynikajúcim grafikom a venoval sa aj sochárstvu.