Jan Wałach, POHĽAD NA SLOVENSKO, 1922

34,0 x 29,3 cm - olej, kartón

Podpis p.d.: 1922. J. Wałach

Na zadnej strane samolepiaci lístok na šachovnicovom papieri (tuš): Č. 14 1926 | Jan Wałach art | "Pohľad na Slovákov" | zo zlatého hrozna | olejový kartón | 40 zl. | Jan Wałach | Silesia Istebna.; l.d. nálepka Varšava Zachęta (pečiatka, odtlačok, tuš): 17016 Autor Wałach Jan | Názov Pohľad na Slovákov Druh diela ol | Cena 40 Vlastníctvo Dátum odoslania 192; na nálepke (modrou pastelkou): N



♣ k vydraženej cene sa okrem iných nákladov pripočíta poplatok vyplývajúci z práva autora a jeho dedičov na odmenu podľa zákona zo 4. februára 1994 - o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (droit de suite).

Jan Wałach(Istebna 1884 - Istebna 1979) - maliar, grafik a sochár pochádzal z rodiny horalov z oblasti Beskýd. Od roku 1898 bol žiakom poľského gymnázia Macierzy Szkolnej v Cieszyne a potom sochárskej školy v Zakopanom, kde študoval u Jana Nalborczyka (1901 - 1903). V rokoch 1904 až 1908 študoval na Akadémii výtvarných umení v Krakove u J. Mehoffera, J. Fałata, F. Ruszczyca a J. Stanisławského. Vďaka štipendiu Akadémie výtvarných umení odišiel do Paríža a pokračoval v štúdiu na Acadèmie Julien a École de Beaux Arts. Cestoval do Talianska a navštívil aj Norimberg a Prahu. V roku 1913 ho povolali do rakúskej armády. Slúžil ako maliar a plukovný medailér. Kreslil mapy, maľoval portréty vojakov a obrazy z bojísk (bitka pri Gorlici, 1915). Po vojne mu bol udelený Zlatý kríž za statočnosť. Vo svojich obrazoch namaľovaných po vojne často preberal vlastenecké témy súvisiace s obrodou Tešínskeho Sliezska (Vpád poľskej armády do Tešína, Zhromaždenie v Jablunkove). Usadil sa v rodnej Istebnej na Andziołówke a jeho tvorba "je spojená s Istebnou, jej obyvateľmi, krajinou. Tieto témy zvečnil na svojich plátnach v olejomaľbách, akvareloch, drevorezoch, kresbách a sochách, ktoré zobrazujú rozsiahlu krajinu Beskýd, drevené chalupy, interiéry chalúp, prácu horalov, hry, rituály, sú realistickým dokumentom už historickým a etnografickým" [cit. podľa B. Wałacha]. Maľoval aj náboženské kompozície. Bol autorom polychrómií v kostoloch v Istebnej, Jaworzynke, Koniakowe a Wisle (nezachovali sa). Navrhoval vitráže (napr. kostoly v Jedliczi, Goleszówe) a zaoberal sa sochárstvom. Od roku 1932 sa na podnet svojho mecenáša a priateľa Jerzyho Warchałowského začal venovať drevorezbe a dosiahol v tejto oblasti skutočné majstrovstvo. Vystavoval od roku 1904; v Minsku, Krakove, Katoviciach a Varšave. Svoje drevorezy prezentoval na výstavách v zahraničí - v Paríži (1937, bronzová medaila), Londýne, Amsterdame, Chicagu, Hamburgu (1937 - 1939). Po druhej svetovej vojne naďalej žil a tvoril v Istebnej. Tam aj zomrel. Jeho tvorbu pripomenula retrospektívna výstava, ktorú zorganizovalo Arcidiecézne múzeum v Katoviciach, a vystavovali ju aj v Zabrze, Košiciach, Krakove, Zakopanom a Varšave. V umelcovom rodisku - v Andziołówke v Istebnej - sa dnes nachádza biografické múzeum venované umelcovi, ktoré vedie jeho dcéra, maliarka Barbara Wałach. Umelcove diela sa nachádzajú aj v zbierkach mnohých múzeí vrátane Národného múzea vo Varšave a Sliezskeho múzea v Katoviciach.