Jan REMBOWSKI (1879-1923), Rybár, 1911

olej, plátno, 41 x 33 cm,
signované p.g.: Jan Rembowski 1911.
Stav zachovania: stopy po starej konzervácii, nepôvodné krosná.

Maliar, sochár, grafik, interiérový dizajnér, ilustrátor, žiak varšavskej kresliarskej triedy Wojciecha Gersona. V rokoch 1901 až 1907 pokračoval v štúdiu na Akadémii výtvarných umení v Krakove v ateliéri Konstantyho Laszczku; pre chorobu bol nútený prerušiť štúdium sochárstva, pokračoval u Józefa Mehoffera. V roku 1903 sa pre zhoršujúci sa zdravotný stav usadil v Zakopanom, kde zostal až do roku 1916. Aktívne sa zúčastňoval na umeleckom a kultúrnom živote mesta. Od roku 1906 bol jedným zo žiakov Władysława Ślewińského, ktorý žil v Poronine. V rokoch 1908 a 1912 odcestoval na niekoľko mesiacov do Talianska. Bol zakladajúcim členom Podhalského umeleckého spolku, ako aj členom skupiny "Päťka" (s W. Hofmanom, W. Wojtkiewiczom, M. Jakimowiczom a L. Gottliebom). Choroba mu zabránila vstúpiť do légií po vypuknutí prvej svetovej vojny, ale bol autorom portrétov legionárskych dôstojníkov, ktorí sa zdržiavali na liečení v Zakopanom. V roku 1916 sa presťahoval do Varšavy. V roku 1919 sa chcel zúčastniť na Prvom sliezskom povstaní, v čom mu, žiaľ, zabránilo krvácanie do pľúc. Umelec sa zúčastnil na mnohých výstavách vo Varšave, Krakove, Zakopanom, Ľvove a Poznani. Rembowského posmrtné výstavy sa uskutočnili v TZSP vo Varšave v roku 1923, v Lodži v roku 1924 a v TPSP v Krakove v roku 1923. Umelec najčastejšie používal uhlík, sangvinik a pastel a jeho tvorba bola ovplyvnená secesiou, raným expresionizmom a umením Zakopaného. Zanechal o niečo menej maliarskych diel ako svojich vysoko cenených kresieb. Navrhoval vitráže a polychrómie, robil ilustrácie pre časopisy a jeho dielo zahŕňa aj časť výzdoby sanatória Dłuski v Zakopanom.