Veľkosť: 41 x 33 cm
signované na p.g.: "Kisling
číslované na maliarskom krosne: "39" (v ovále), na krosne a na ráme aukčné nálepky
Pôvod
Zbierka Godfreya Bonsacka (The Bonsack Collection)
Christie's, Londýn, marec 1996
súkromná zbierka, Európa
Sotheby's, Londýn, december 2021 (nákup v galérii)
inštitucionálna zbierka, Varšava
Literatúra
obraz bude zaradený do IV. zväzku umelcovho katalógu raisonné, ktorý pripravili Jean Kisling a Marc Ottavi
Životopis
V rokoch 1907-11 študoval maľbu na Akadémii výtvarných umení v Krakove u Józefa Pankiewicza. Na jeho radu spolu so Szymonom Mondszajnom odišiel na ďalšie štúdium do Paríža. Tam sa o jeho tvorbu zaujímali kritici André Salmon a Adolf Basler a získal aj štipendium od anonymného mecenáša z Ruska. Vďaka spoločenským kolígiám a finančnému úspechu ho nazývali "vojvoda z Montparnassu". Mal priateľské vzťahy s poľskými umelcami Tadeuszom Makowskim, Eugeniuszom Zakom, Ludwikom Markusom, Romanom Kramsztykom a Melou Muter. Za účasť v bojoch cudzineckej légie počas prvej svetovej vojny mu bolo udelené francúzske občianstvo. Zranený počas bitky pri Clarency sa v roku 1916 zotavoval v Španielsku. Počas druhej svetovej vojny vstúpil do francúzskej armády. V roku 1940 odišiel cez Španielsko a Portugalsko do New Yorku. Po vojne sa okolo roku 1946 vrátil do Sanary-sur-Mer. Bol jedným z najvýznamnejších predstaviteľov Ecole de Paris v medzivojnových rokoch. Mal mnoho samostatných výstav a ako poľský umelec sa často zúčastňoval na skupinových výstavách v zahraničí. Bol jedným z popredných predstaviteľov École de Paris združujúcej umelcov židovského pôvodu, ktorí pochádzali zo strednej a východnej Európy a Ruska. "Raná fáza Kislingovej tvorby z rokov 1912 - 18 našla výraz v jeho fascinácii Cezannovým umením; vo svojich zátišiach a krajinách umelec syntetizoval a geometrizoval telesá, hromadil kompozičné plány a zavádzal zvýšený uhol pohľadu, ktorý stiesňoval obrazový priestor. (...) Ovplyvnený kontaktmi s kubistami maľoval juhofrancúzske krajiny geometrizujúcim štýlom prevzatým z obrazov Picassa a Braquea z obdobia okolo roku 1909. Hľadal vzorec dekoratívnosti, v ktorom syntetizované architektonické telesá interagujú s organickými formami prírody. (...) Vo svojich krajinách zachytával tvary v siluete, zatiaľ čo farbám dával intenzitu porovnateľnú s fauvistickou paletou. V rokoch 1917 až 18 okrem pohľadov na Saint-Tropez, ktoré sa vyznačovali vybielenou paletou a éterickosťou, maľoval krajiny s hlbším výrazom, vyvolaným škálou ostrých, silných, kontrastných farieb; tieto kompozície, hraničiace s abstrakciou, sústredené vo výraze, boli maľované impastom, diagonálnymi ťahmi štetca. Niektoré pohľady na prístavy s plachetnicami a opustené nábrežie odkazovali na poetiku "metafyzickej maľby". V krajinomaľbách Kisling odkazoval aj na kompozičné schémy 16. storočia, zobrazoval rozľahlé krajiny, budované v pozadí, so sugestívne vykreslenou priestorovou hĺbkou." - Irena Kossowska
