Jan Matejko, WIELKI KIĄŻĘ LITEWSKI WITOLD, 1876

46,5 x 42,5 cm - olej, plátno PORTRÉT ADAMA SAPIEHY - ŠTÚDIA K POSTAVE WITOLDA NA BITTERI V GRUNWALDEME

Na zadnej strane nápis perom: Matejka, náčrt hlavy X Adama Sapiehy | (štúdia ku Grunwaldu), namaľované v Krasiczyne 1876

na pravej lište nosiča (pečiatka): 46



Proveniencia:

Obraz namaľovaný v Krasiczyne v roku 1876 daroval autor portrétovanému kniežaťu Adamovi Stanisławovi Sapiehovi.



Olejomaľby Jána Matejku sú na trhu s umením mimoriadne vzácne; keď sa objavia, zakaždým vzbudia veľký záujem. Portrét, ktorý je podobizňou významného Poliaka a zároveň je úzko spätý s jednou z najcennejších poľských pamiatok - bitkou pri Grunwalde -, je nepochybne výnimočným dielom.

Najvyššia umelecká trieda a jeho historická a muzeálna hodnota robia z dražby portrétu Sapieha ako Witolda jednu z najvýznamnejších udalostí na poľskom trhu s umením v tomto roku.



Obraz spomínaný, reprodukovaný a vystavený v:

- Marian Gorzkowski, O artystycznych czynnościach Jana Matejki od lat jego najmszych tj. od r. 1850 do końca r. 1881, Kraków 1882, s. 70;

- Stanisław Tarnowski, Matejko, Kraków 1897, s. 510;

- Marian Gorzkowski, Jan Matejko. Epocha ďalších rokov, do konca umelcovho života. Z dziennika prowadzonego w ciągu lat siedemnastu, Kraków 1898, s. 83;

- Mieczysław Treter, Matejko. Osobowość artysty, twórczość, forma i styl, Lwów-Warszawa 1939, s. 299;

- Jan Gintel, Jan Matejko. Biografia w wypisach, 2. vydanie, Wydawnictwo Literackie, Kraków 1966, s. 291;

- Stefan Kieniewicz, Adam Sapieha 1828-1903, Wydawnictwo Sejmowe, Warszawa 1993, s. 252, il. 3;

- Matejka. Olejomaľby. Katalóg, ed. Krystyna Sroczyńska, Arkady, Varšava 1993, s. 143, kat. č. 166;

- Jan Matejko zo zbierky Ľvovskej národnej galérie umenia B. G. Woźnického, Národného múzea vo Varšave a zo súkromných zbierok [katalóg výstavy], Štátna galéria umenia v Sopote, Sopot 2019, s. 78.



Výber modelu pre postavu kniežaťa Víťazoslava určite nebol náhodný. Adam Stanisław Sapieha (1828 - 1903) bol politik a sociálny aktivista. Bol predsedom Hospodárskej spoločnosti Galície a rytierom Rádu zlatého rúna. Aktívny bol počas januárového povstania a angažoval sa v propagácii poľskej veci na Západe. Úspešne sa zasadzoval za autonómiu Haliče. V Národnom Sejme zastupoval program za nezávislosť. Medzi zemianstvom mal povesť "radikála", zatiaľ čo pre demokratov zostal "magnátom" - nazývali ho "červeným kniežaťom".

Sapiehova fyziognómia a osobnosť nepochybne korešpondovali s charakterom portrétovaného Viťaza, ako si ho predstavoval umelec, a so symbolikou, ktorú táto postava predstavovala. To, že si Matejka vybral práve Sapiehu, bolo nepochybne aj výrazom umelcovho uznania kniežacích úspechov.

(...) Ján Matejka, v tom čase na vrchole svojho talentu a slávy, namaľoval svoju veľkú bitku pri Grunwalde. Ústredná postava Viťaza nesie na tomto obraze črty Adama Sapiehu. V purpurovom odeve, s mečom zdvihnutým nad hlavu, "červené knieža" - vodca poľského, litovského a ruského vojska - deptá svojich nepriateľov. Matejka nemohol nájsť lepší model pre túto tvár zapálenú túžbou po moci a víťazstve. Nie je však zaujímavé, že tento Witold z obrazu, taký zabudnutý, ukrytý v súkromí svojho domova, sa čoskoro vrhne do víru udalostí a že v nich zohrá hlavnú úlohu?

S. Kieniewicz, Adam Sapieha..., op. cit. s. 252.



Téma bitky pri Grunwalde zamestnávala Matejku od jeho prvých rokov. Práce na monumentálnom plátne trvali od roku 1875 do roku 1878. Vzniku diela však predchádzal dlhoročný dôkladný historický výskum vrátane cesty na miesto, kde sa odohral veľký ozbrojený stret, a najmä prípravné štúdie. Umelec urobil množstvo dôkladných náčrtov rúch, brnení a žľabov, ako aj olejové štúdie živých koní v pohybe. V roku 1876 sa Matejka zdržiaval v Krasiczyne, kde maľoval kone zo stajne Adama Sapiehu. Práve vtedy vznikol ponúkaný portrét kniežaťa ako Víta, ktorý umelec daroval svojmu modelu, ako vieme z rozprávania Jána Gintela. O pózovaní pre postavu Viťaza písal Adam Sapieha aj v listoch svojmu synovi Pavlovi v marci 1876.



Ewa Micke-Broniarek píše o význame tejto ústrednej postavy v kompozícii slávneho diela: V Matejkovom umeleckom videní je Witold nielen veliteľom z Grunwaldu. Vo svojom zápale a inšpirácii, vyzdvihnutý nad dav bojujúcich, sa povyšuje na symbol toho množstva spojeneckých národov, ktoré bojujú v smrteľnom boji proti Teutónskemu rádu. Ktovie, či by bez postavy kniežaťa - takto zobrazeného - obraz nestratil ten osobitý pátos a výraz mocných vášní, či by sa nestal len pohľadom na nemilosrdné vraždenie počas stredovekej bitky.

(E. Micke-Broniarek, Dejiny Poľska v obrazoch Jána Matejku, in: Matejka na počesť..., katalóg výstavy, MNW, Varšava 1993, s. 36)



Jan Matejka (Krakov 1838 - Krakov 1893) - najvýznamnejší poľský historický maliar; štúdium maľby začal u W. Łuszczkiewicza a W. K. Stattlera na krakovskej škole výtvarných umení (1852 - 1858). Potom študoval na mníchovskej akadémii u H. Anschütza (1859) a dva mesiace na viedenskej akadémii u C. Rubena (1860). Po štúdiách žil a pracoval v Krakove. V roku 1873 sa stal riaditeľom tamojšej Školy výtvarných umení a túto funkciu zastával až do svojej smrti. Veľa cestoval - absolvoval početné cesty do Paríža (v rokoch 1865 - 1880), Viedne (1866 - 1888), v roku 1872 bol v Konštantínopole, o rok neskôr v Prahe a Budapešti, navštívil aj Taliansko (1878 - 1879 a 1883). Bol členom mnohých akadémií a umeleckých spolkov vrátane Académie des Beaux-Arts (1873) a Francúzskeho inštitútu (1874) v Paríži, Berlínskej akadémie umenia (1874), Rafaelovej akadémie v Urbine (1878) a Künstlersgenossenschaft vo Viedni (1888). V roku 1864 sa stal členom Vedeckej spoločnosti v Krakove a v roku 1887 získal čestný doktorát filozofie Jagelovskej univerzity. Bol autorom veľkých a známych plátien, ako napríklad Skargovo kázanie, Rejtan, Lublinská únia, Bátory pri Pskove, Bitka pri Grunwalde, Pruská pocta alebo Kościuszko pri Racławiciach. Maľoval aj portréty a menej často náboženské alebo žánrové výjavy. Dôležitú úlohu v jeho tvorbe zohrávala kresba - umelec vytvoril okrem iného album Ubiory w Polsce od 1200 do 1795 a sériu kresieb Poczet królów i książąt polskich. V rokoch 1889 až 1891 spolu s tímom študentov pracoval na polychrómii kostola Panny Márie v Krakove. V rodinnom dome maliara na Floriánskej ulici v Krakove sa od roku 1898 nachádza múzeum venované jeho osobe - Dom Matejka (pobočka Národného múzea umenia).