Rozmery: 62 x 29 x 30 cm
nápis v hornej časti: „Duchamp“
Pôvod
zakúpené priamo od umelca
zbierka Grażyny Kulczykovej
Vystavené
„GK Collection #1“, Art Stations, Poznaň, 18. 3. – 17. 6. 2007
Literatúra
Paweł Leszkowicz, GK Collection #1, katalóg výstavy, Art Stations, Poznaň 2007, s. 146 (il.)
Životopis
Absolvent Štátneho gymnázia výtvarných umení Antonia Kenara v Zakopane. V rokoch 1983–1990 študoval na Pedagogicko-výtvarnom oddelení pobočky Sliezskej univerzity v Cieszíne. Žije a tvorí v Krakove. Jeho tvorba sa formovala v prostredí starších kolegov a priateľov – Andrzeja Szewczyka a Marka Chlandyho. Lutyński je jedným z mála umelcov mladšej generácie, ktorí preukazujú tvorivé prežívanie a fascináciu umením Tadeusza Kantora, ako aj abstraktným maliarstvom Kazimiera Maleviča. Lutyński sa venuje mnohostrannej tvorbe v oblasti maliarstva, priestorových inštalácií a performancie. Je huslistom a líderom súboru Rdzeń (v súčasnosti v zložení: Piotr a Fryderyk Lutyński, Marek Kozica, Ewa Wiosna Libera, Zbigniew Libera a Adam Rzepecki), ktorá na javisku interpretuje improvizovanú hudbu (aj k básnickým dielam), a je tiež iniciátorom projektu KR736EJ – historického autobusu, ktorý slúži ako umelecká inštalácia, putovné vonkajšie javisko, kuchyňa a ubytovanie pre súbor a jeho hostí. V rámci projektu KR736EJ skupina spolupracovala okrem iných s Ryszardom Krynickim a Marcinom Świetlickim, ako aj s mnohými vizuálnymi umelcami a hudobníkmi. Lutyńského tvorba v mnohých ohľadoch odhaľuje črty, ktoré sa zvyčajne spájajú s krakovským umeleckým prostredím. Prejavujú sa v absolutizácii (podľa Tadeusza Kantora) „chudobného predmetu“ v umení, v istom bohémskom rysu (ako napr. v projekte putovného ateliéru – miesta stretávania umelcov a práce), a napokon v tom, že Lutyński vo svojich výstavných aranžmánoch vedome odkazuje na dusný meštiansky salón s jeho opotrebovanými kobercami, starým nábytkom či poľovníckymi trofejami. Lutyńského diela môžu byť abstraktnou maľbou, divadelnou inštaláciou alebo surrealistickou montážou, v súlade s Lautréamontovým výrokom, že umenie je stretnutie šijacieho stroja a dáždnika na pitevnom stole. To, čo však umelca osobitne odlišuje, je jeho vzťah k prírode a kultúre – vytvorenie osobitného vzťahu vo svojej tvorbe medzi ľudským svetom (umením) a neludskými bytosťami. Lutyński na výstavách konfrontoval živé zvieratá so svojimi obrazmi. Sliepky sa objavili na výstave „Świetlani przewodnicy“ v Galérii Potocka v Krakove v roku 1997, kone v krakovskej Alchemii na výstave „Pomiędzy koniem a obrazem“ (2003). Medzi ďalšie Lutyńského projekty patrí napríklad „Ptasia Kolumna“ v Galérii Bunkier Sztuki v Krakove (2003) či „Muzyka dla ryb“ v Galérii Foksal vo Varšave (2005). V jeho dielach sa v kontexte olejných plátien objavovali významné materiály: slama, drevo, vosk, sušené hmyzy, vtáčie vajcia. Pre Lutyńského je realita abstraktného obrazu a sveta zvierat preniknutá tou istou univerzálnou energiou. „Umelosť“ umenia a „životnosť“ života sú rovnako reálne a v tomto uvažovaní je umelec blízky mnohým predstaviteľom konštruktivistickej avantgardy zo začiatku minulého storočia. Lutyński sa zároveň javí ako priekopník „umenia antropocénu“, ktoré je tak rozšírené medzi najmladšou umeleckou generáciou a ktorému sa venoval od začiatku 90. rokov 20. storočia. Umelec mal mnoho samostatných výstav a zúčastnil sa na mnohých skupinových výstavách. Jeho doterajšiu tvorbu zhrnula výstava v Galérii Bunkier Sztuki v Krakove v roku 2020, ku ktorej bol vydaný obsiahly katalóg.
