František Streitt, HUDOBNÍCI, asi 1880

20,3 x 25,7 cm - pero, tuš, papier pero, tuš, papier nalepený na kartóne, 20,3 x 25,7 cm

podpísané l.d. (ceruzkou): F. Streitt

Na zadnej strane na kartóne l.d. (ceruzkou): 3505 p.d. (ceruzkou): m.5; kruhová nálepka s číslom (atramentom): 169.



Franciszek Streitt (Brody 1839 - Mníchov 1890) študoval v rokoch 1856 až 1866 na Škole výtvarných umení v Krakove u Władysława Łuszczkiewicza a Jana Matejku a potom na Akadémii vo Viedni u Eduarda Engertha. V roku 1871 sa natrvalo usadil v Mníchove a zdieľal ateliér so svojím priateľom, maliarom Antoniom Kozakiewiczom. Z Mníchova odcestoval do Krakova a Maďarska. V prvých rokoch, ako sa na Matejkovho žiaka patrí, maľoval historické kompozície, ale so žánrovým podtextom (Rozlúčka so synom, ktorý sa vydáva na viedenskú výpravu). Neskôr, už v Mníchove, maľoval portréty a krajiny a predovšetkým žánrové výjavy z malých poľských miest či dedín - jarmoky, potulných muzikantov, cigánske tábory. S obľubou maľoval aj trochu sentimentálne scény s detskými postavami. Dôležitú úlohu v jeho dielach zohrávali anekdoty, ktoré dopĺňali opisné, literárne názvy: Zakázané ovocie, Matulova útecha, Žiadne zajtrajšky alebo Posledná krava. Umelcove obrazy, "zobrazujúce s najväčšou vernosťou život poľského ľudu /.../, našli najživšie uznanie" a zožali značný úspech, pričom mnohé z nich sa dostali na anglický alebo americký trh s umením.