lept+tinta, 40x34 cm, na spodnom okraji nápis autora, 52/80, rámované v pasparte a ráme
Krystyna Górska sa narodila v Starej Vsi (1921) neďaleko Bielska Białej. Svoje umelecké štúdiá začala na Akadémii výtvarných umení v Krakove, ktorú začiatkom 40. rokov 20. storočia už spravovali Nemci (Staatliche Kunstgewerbeschule). Po vojne sa vydala a v roku 1948 pokračovala v štúdiu na Akadémii výtvarných umení v Sopote. Ako jedna z prvých študentov získala diplom v odbore grafický dizajn, o niečo neskôr sa špecializovala na umeleckú grafiku, ale v 50. rokoch 20. storočia, intenzívne sa venujúc návrhom reklamných etikiet, vytvárala práce v drevoryte, linoryte a lepte. Umelkyňa pochádzala zo šľachtického rodu Starowieyski, ktorého predstaviteľom bol známy poľský maliar Franciszek Starowieyski, a sama strávila detské roky v kaštieli Iwierzyce pri Robczyciach, ktorý vlastnili jej prastarí rodičia Michałowskí. Steny kaštieľa boli husto oblepené nádhernými akvarelmi Piotra Michałowského.
Jedna z významných výstav jej diel bola prezentovaná v galérii ZPAP v Gdansku. Diela pochádzali zo súkromnej zbierky Reného Patricka Burakowského.
Staatliche Kunstgewerbeschule Krakau (Štátna škola umeleckých remesiel v Krakove) - umelecká odborná škola, ktorú založili nemecké úrady počas nacistickej okupácie na mieste zatvorenej krakovskej Akadémie výtvarných umení, pôvodne ako pokračovanie predvojnového Inštitútu výtvarných umení v Krakove. Študentmi tejto školy boli mnohí neskorší významní poľskí umelci a intelektuáli pôsobiaci v povojnovom období. Z okruhu študentov Kunstgewerbeschule pochádzal aj významný počet účastníkov Podzemného nezávislého divadla Tadeusza Kantora. Existovalo do 31. marca 1943, jeho riaditeľom sa stal predvojnový dvojnásobný rektor Akadémie výtvarných umení v Krakove profesor Fryderyk Pautsch pod dohľadom nemeckého riaditeľa. Okrem pedagógov z Inštitútu výtvarných umení (medzi nimi Witold Chomicz, Wiesław Zarzycki, architekti Wacław Krzyżanowski a Ludwik Wojtyczko) tu pôsobili významní profesori z predvojnovej akadémie. Boli to Władysław Jarocki, Stanisław Kamocki, Józef Mehoffer, Fryderyk Pautsch, Ignacy Pieńkowski, Stanisław Popławski a Alfred Terlecki.
