Rozmery: 18,5 x 12 x 9 cm
Signované na podstavci: "AS".
jedinečné
Pôvod:
dar od umelca, 1970, Dánsko
Vystavené na
"Alina Szapocznikow. Socha, kresba", Galéria CBWA Zachęta, Varšava, 6.-26.9.1957
Literatúra
Alina Szapocznikow. Socha, kresba, katalóg výstavy, CBWA Zachęta, Varšava 1957, kat. č. 10, nlb, online: https://zacheta.art.pl/public/upload/mediateka/pdf/5915b49eb7b0a.pdf [prístup 8.03.2024].
Jola Gola, Katalóg sôch Aliny Szapocznikow, Národné múzeum v Krakove, 2001, kat. č. 82, s. 73 (il.).
Životopis
Alina Szapocznikow sa narodila 16. mája 1926 v meste Kalisz. Pochádzala z rodiny židovských lekárov. Počas vojny bola v gete v Pabianiciach a potom postupne väznená v nemeckých koncentračných táboroch: Terezín, Auschwitz-Birkenau, Bergen-Belsen a Terezín. Po oslobodení sa síce jej matka vrátila do Lodže, ale Szapoczniková sa rozhodla žiť v Prahe. Tam absolvovala umeleckú prax v ateliéri sochára Otokara Velimského a potom začala študovať na Vysokej škole umelecko-priemyselnej. Vďaka štipendiu študovala Szapocznikow štyri roky na École nationale supérieure des beaux-arts v Paríži. Ťažká choroba ju však prinútila štúdium prerušiť. V roku 1951 sa umelkyňa vrátila do Poľska a natrvalo sa usadila vo Varšave, kde mala ateliér. Spočiatku tvorila sochy v prevládajúcom socialistickorealistickom štýle; išlo najmä o projekty a monumentálne realizácie. Po tzv. rozmrazení v polovici 50. rokov mohla konečne ukázať to, čo ju fascinovalo: formu a materiál. Vtedy vznikli sochy označujúce ďalšie etapy v umelcovej tvorbe. Ženské postavy: Prvá láska, Ťažký vek; organické formy: Hmoty natiahnuté na oceľových lešeniach, ktoré akoby sa vysmievali zákonu gravitácie: Mária Magdaléna, Šašo. V roku 1963 opustila krajinu a natrvalo sa usadila v Paríži. Vo svojom ateliéri v Malakoffe experimentovala s novými materiálmi: polyesterom alebo polyuretánom. Vytvárala najmä priestorové kompozície pomocou odliatkov vlastného tela a tela jej blízkych ľudí. Ku koncu života mali niektoré jej projekty konceptuálny charakter. Zomrela o desať rokov neskôr v sanatóriu Praz-Coutant v Passy po dlhom boji s rakovinou. Za rozhodujúce pre čítanie umenia Szapocznikovej možno považovať expozíciu napätia a kontrastov existujúcich medzi krásou a škaredosťou, radosťou a smútkom, vnútornou energiou a úpadkom, vitalitou a telesnou nemohúcnosťou. Toto východisko vyplýva z pohľadu na jej diela cez prizmu jej biografie, ktorá prešla akýmsi mytologizačným procesom. Na základe textov napísaných z perspektívy memoárov vznikol ucelený obraz Szapocznikowovej - živelnej, ťažko skúšanej, skoro zosnulej krásnej ženy. Jej veselosť, krása a energia, ktoré sa prejavujú v jej spôsobe bytia a tvorby, v kontraste s jej ťažkými skúsenosťami: pobytom v gete a koncentračných táboroch, tuberkulózou, neschopnosťou rodiť a rakovinou, akoby vrhali tieň na celý jej umelecký odkaz a predstavovali jeden z hlavných interpretačných kľúčov.
