Prezentovaná plastika zobrazujúca lebku bola vytvorená v roku 2021 podľa návrhu a predlohy Franciszka Starowieyského pod dohľadom umelcových synov. Socha, ktorá vznikla v limitovanej edícii (8 + 4 sochy v autorskom vydaní), je súčasnou verziou diela vytvoreného v rámci sochárskeho happeningu Franciszka Starowieyského v roku 1975, počas ktorého bola na stene jedného z varšavských panelákov vystavená veľkolepá lebka, ako to dokumentujú fotografie Jarosława Taranieho zo zbierky Centra KARTA.
Franciszek Starowieyski je jedným z najvýznamnejších poľských umelcov 20. storočia. Jeho diela a kontroverzie, ktoré vyvolávali, podnecovali predstavivosť Poliakov dlhé desaťročia. Bol vynikajúcim maliarom, kresliarom, grafikom, tvorcom plagátov a divadelných a televíznych kulís, znalcom a zberateľom umenia 17. storočia. Franciszek Starowieyski, považovaný za najvýznamnejšieho predstaviteľa poľskej plagátovej školy, je prvým Poliakom, ktorý mal samostatnú výstavu v prestížnej MOMI-e v New Yorku (1985).
Jeho tvorba je plná motívov prevzatých z barokového maliarstva, často obohatených o surrealistické prvky. Barokovo-surrealistické prvky do plagátovej tvorby prvýkrát vniesol v diele Frank V (1962), kde zobrazil kombináciu architektúry a lebky. Lebka bola popri kostrách jeho obľúbeným motívom a umelec tento symbol rád používal vo svojej tvorbe, pričom sa objavoval na plagátoch ako Červená mágia, Škorpión, Dievča a lukostrelec a Dvaja mušketieri. Jeho lebky sú hybridné, často neľudské, kravské alebo vtáčie, prekvapivo sa menia na schránky, ožívajú, vyrastajú z neenergetických tiel. Sú tiež výrazom adorácie umenia 17. storočia, keď kraľovali ako jeden z najčastejšie zobrazovaných symbolov pominuteľnosti
Ku každému objektu je priložený certifikát pravosti podpísaný synmi umelca.
