Igor MITORAJ (1944-2014), Perseus, 1988

bronz, mramor; výška 36 cm (bez podstavca);
Signované p. d.: MITORAJ (v odliatku);
číslo na zadnej strane: B301/1000 HC (v odliatku).

"Myslím, že ide skôr o pocity, dojmy, než o nejaké formálne a chladné hľadanie formy. Sochy sa u mňa rodia z emócií, z atmosféry, nie z formálneho hľadania kompozície," povedal umelec. Použil všetkým rozpoznateľný jazyk, zobrazujúci súčasného človeka so všetkými jeho - ako sám povedal - trhlinami, zraneniami, ťažkosťami.
- Je to umenie pre dnešok," povedal.
Antika bola totiž jedným z hlavných zdrojov umelcovej inšpirácie. Pri tvorbe svojich sôch priamo odkazoval na mytológiu alebo rímskogrécke dejiny, niekedy už v samotnom názve diela: Ikarus, Centauro, Eros, Mars, Gorgona, Paesaggio Ithaka. Ako poznamenávajú umeleckí kritici, umelec síce evokoval krásu a ideálne proporcie klasických sôch, ale zároveň ich reinterpretoval a modernizoval. Prostredníctvom zámerných prasklín a poškodení povrchu sôch dával divákovi najavo nedokonalosť ľudskej povahy. Igor Mitoraj si zaslúži označenie "renesančný človek". Vyplýva to z mnohých aspektov jeho života, z umeleckej cesty, ktorú prešiel, ako aj z dôrazu na klasickú estetiku. Tento vynikajúci sochár študoval na Akadémii výtvarných umení v Krakove v ateliéri Tadeusza Kantora, ktorému vďačí za dve rady. Prvou bola lekcia vnímania a estetického cítenia a druhou neoceniteľná rada, ktorá ovplyvnila Mitorajovu kariéru. Tadeusz Kantor odporučil mladému umelcovi odísť do zahraničia. Motivovaný týmto odporúčaním opustil umelec v roku 1968 Poľsko a usadil sa v Paríži. Tam nadviazal spoluprácu okrem iného s renomovanou galériou ArtCurial. Zúčastnil sa na Bienále umenia v Benátkach. Svoje sochy opakovane prezentoval v Taliansku. Na základe svojej prvej výstavy v Ríme sa v roku 1984 rozhodol presťahovať do Talianska, do malebnej sochármi obývanej dedinky Pietrasanta neďaleko Carrary. Igom Mitoraj našiel svoje "miesto na zemi". V dedine, kde sa usadil, si vážil neobmedzený priestor a často tvoril mimo svojho ateliéru. Vážil si taliansky spôsob života.
( zdroj polskieradio.pl; historia.pl)