Olgierd Truszyński (1931-2020), BRAMA, okolo roku 1992

bronz, výška: 41 cm, šírka: 19 cm, hĺbka: 21 cm

Olgierd Truszyński študoval od roku 1950 na Štátnej vysokej škole výtvarných umení v Poznani. V roku 1955 sa presťahoval do Varšavy a pokračoval v štúdiu na Varšavskej akadémii výtvarných umení. Diplom získal v ateliéri profesora Mariana Wnuka.
Spočiatku vytváral figurálne sochy - synteticky orámované postavy "cirkusantov", "žonglérov", "tanečníkov". V 60. rokoch 20. storočia začal kombinovať figuráciu s abstrakciou ( napríklad "Údajne", 1967; "Rozhovor", 1967; "Womanton lecąc I", 1969). V nasledujúcich desaťročiach vznikali čisto abstraktné kompozície s metaforickým obsahom ("Adorácia", 1974; cykly: "Brány", "Schody"). Pracoval v rôznych materiáloch (bronz, sadra, drevo, keramika), vytváral objekty rôznych veľkostí (od trojmetrových sôch až po malé formáty, ako napríklad "Mykény III", 1987, 21 cm). Je autorom viacprvkových kompozícií, ktorých časti boli spojené lanami. Dôležité miesto v Truszyńského tvorbe zaujíma kresba, ktorá je plnohodnotnou oblasťou jeho tvorby.
Umelec mal mnoho samostatných výstav a zúčastnil sa na mnohých skupinových výstavách doma i v zahraničí. V roku 1964 na medzinárodnom plenéri v rakúskom Sankt Margarethene realizoval sochu Znak kultúry (Kontrasty). V roku 1998 vydalo Centrum poľského sochárstva v Orońsku monografiu o Truszyńského tvorbe (L. Wilkowa, J. Wasilewska-Dobkowska, Olgierd Truszyński, séria: Monografie poľských sochárov, Orońsko 1998).
"Teraz moje 'brány'. Je to séria vyplývajúca z uvažovania o správaní sa sochy v priestore. Sú to pomerne veľké drevené konštrukcie, často farebné, s celkom odlišnými názvami a účelmi. S týmito 'Bránami' to bolo takto. Boli sme na Mazúrach v malom dome, ktorý patril môjmu zosnulému bratovi: pred nami bol krásny výhľad na modrú oblohu, les, bociany. A zrazu tento výhľad niečo poznačilo, nejaký mrak, niečo, čo je len vo mne. A vtedy som si uvedomil, že musím vytvoriť takú "bránu", niečo, čo by stálo na pozadí tejto oblohy, tohto jasu, ale čo by bolo niečo uzavreté, niečo imaginárne. A tak vznikla prvá 'Brána', krásne sfarbená do ružova (viem, že ružová sa na mne dobre neodráža, ale je to ťažké!), opásaná šnúrkami [...]".
Olgierd Truszyński (vyhlásenie umelca z 90. rokov 20. storočia)