Stanislaw Cukier, dirigent
Patinovaný bronz (vlastná technika)
Dielo signované,
Rozmery: 28 x 29 cm
Dielo signované
____
Stanisław Cukier je, ako napísal Jacek Waltoś, "sochár, ktorý pracuje bez vyhlásení, bez úvodného slova pred vytvorením sochy, ale aj bez komentára po jej vytvorení. Zvláštne dnes, ale nie v minulosti. Stanisława Cukru však necharakterizuje staromódnosť, ale dobrý vkus a zmysel pre primeranosť prostriedkov, ktoré používa. Jeho záľuba v odvodzovaní formy z modelovania akoby podľa najstaršieho zámeru, najhlbšej tradície, podľa ktorej vrstvenie hliny alebo vosku malo moc oživiť ducha v plazmatickej hmote (...), sa totiž nezhoduje s verbálnymi deklaráciami. (...) Objavujú sa prekvapujúco kritériá, na ktoré sa tak zabudlo: zručnosť, presnosť, živosť citu a tvaru".
Narodil sa v Zakopanom, s vyznamenaním absolvoval Varšavskú akadémiu výtvarných umení, kde v 80. rokoch pôsobil ako pedagóg. Vrátil sa však do rodného mesta. Pokračoval vo svojej pedagogickej misii a nastúpil na post riaditeľa komplexu škôl výtvarného umenia Antoni Kenar v Zakopanom, kde žije a pracuje dodnes.
Toto hovorí umelec o svojom remesle: "Vďaka technike odlievania bronzu na stratený vosk som dokázal zastaviť okamih, myšlienku, niečo prchavé, ťažko zastaviteľné. Socha je priestor, je to časopriestor, je to tvar, forma a predovšetkým usporiadanie svet.... Dalo by sa povedať, že odlievanie do bronzu alebo kutie do kameňa je materiálnou stopou človeka na Zemi."
Jeho diela sú vystavené po celej krajine a okrem iného sa nachádzajú v zbierkach Národného múzea vo Vroclave, Národného múzea v Krakove, Národného múzea vo Varšave a Britského múzea v Londýne. Umelec sa zúčastňuje aj na mnohých skupinových výstavách sochárstva a medailí doma i v zahraničí. Zúčastnil sa na kongresoch FIDEM (Fédération Internationale de la Médaille d'Art) - Florencia, Taliansko, USA, Helsinki, Fínsko, Budapešť, Maďarsko, Švajčiarsko, Nemecko, Francúzsko, Portugalsko, Spojené kráľovstvo.
Princípy diela Stanislava Cukiera krásne pomenoval profesor Jerzy Stelmach: "[Cukier] pozoruhodne spája metafyzické prvky a svoje chápanie posvätna s osobitnou schopnosťou zjednodušiť tému. (...) Trochu sa dištancujúc od klasifikácií a delení, mohol by som o Cukierovi povedať, že je sochárom klasického (hlavného) prúdu poľského sochárstva (...) je sochárom, ktorý je 'zázračne nemoderný'. Vie, čo robí - jednoducho vie sochárčiť, má vlastnú dielňu a techniku. Nepotrebuje šokovať ani organizovať happeningy, v skutočnosti by to určite nedokázal. Svoju prácu robí poriadne: mimoriadne diela, ktoré, hoci sú také rôznorodé, vždy zostávajú rozpoznateľné - na jednej strane vďaka zvláštnej prítomnosti Boha v nich, na druhej strane vďaka jedinečnej "cukrovej forme". (...) Predmetom jeho záujmu je človek, alebo presnejšie povedané: Boh a človek. Hľadanie univerzálneho jazyka má zmysel práve preto, že mu umožňuje skúmať tajomstvo a zachytiť podstatu ľudskosti. Sugar verí v Boha, a to už podľa neho dáva všetko na správne miesto a do správneho pomeru, a to tak v živote, ako aj v umení."
Niekoľko slov o umelcovi napísal aj Bronisław Krzysztof: Jednoduché výrazové prostriedky. Cukrov originálny postoj, bez ústupkov voči svetu, ktorý vytvára vo svojich sochách Témy a problémy preberá bez ohňostroja, ale pri sochárčení ich pretvára do foriem plných výrazu a plastickej citlivosti.Výsledné sochy zušľachťuje "živou" patinou, ktorá im dodáva nové svetlo a atmosféru. Umelcova tvorba má vzácnu a jedinečnú kvalitu v protiklade k módnym trendom a rozšírenej imitácii v oblasti umenia.
