Tomasz KOCLĘGA (nar. 1968), Firmitatem statera, 2022

patinovaný bronz, sklo, žula; 85 x 35 x 35 cm;
Signované, datované a očíslované na päte: 2/4 / Koclęga / 2022 (vyryté)
Spolu s hologramom obsahujúcim faksimile.

"Guľa je najdokonalejšie z telies, tvrdili pytagorejci. Vyjadruje sa v nej dokonalosť tvaru, a keď je vyrobená zo skla, prejavuje sa v nej aj obraz ťažko predstaviteľných premien skutočnosti. Kto príde do kontaktu s najnovšími sochami Tomasza Koclęgu, s nádejou nazrie do hĺbky týchto hladko vybrúsených a vyleštených gúľ, ktoré umelec vložil do veľkých rúk ľudských postáv, ktoré vymodeloval. Postavy, ktoré majú ďaleko od vitruviánskeho ideálu človeka. Bližšie, zdá sa, majú k proporciám a veľkosti Le Corbusierovho Moduloru. Organické tvary postáv v kontraste s dokonalou formou sklenenej gule, v ktorej možno vidieť nezvyčajné vlastnosti neeuklidovskej geometrie, odhaľujúce nejasnú predstavu nekonečna, ilustrujú celé spektrum úvah o stave ľudskej existencie a umelcovu snahu o univerzálne výpovede jazykom umenia.
Tomasz Koclęga (nar. 1968 v Zawiercie) - sochár, absolvent Akadémie výtvarných umení v Krakove, Fakulty grafiky v Katoviciach. Študoval v ateliéri kresby a maľby profesora Jaceka Rykału a v ateliéri litografie profesora Adama Romaniuka a profesora Józefa Budku. Akademickú hodnosť získal v roku 1993. Dnes pôsobí ako pedagóg na Akadémii výtvarných umení v Katoviciach. Ako hosť prednášal na univerzitách v USA, Indii, Fínsku a Českej republike a jeho sochárske diela sa nachádzajú na troch kontinentoch. Práve sochárskej tvorbe sa umelec venuje najviac, pretože práve v nej nachádza správny zmysel svojho života a je najlepším prostriedkom na vyjadrenie svojich emócií a hľadanie pravdy o ľudskej existencii. Umenie je celý môj život," hovorí.
Umelecká cesta sochára Tomasza Koclęgu teda trvá už viac ako tridsať rokov a začala sa celkom netypicky - tvorbou veľkých sochárskych foriem z papiera. Tieto prvé diela, realizované väčšinou v plenéri, keď boli vystavené prírodným živlom, stratili svoju pôvodnú formu a podľa autora boli recyklované. Potom prišiel obrat k objektom z polyesterovej živice a bronzu. Ich rozsah je nielen stále veľký, ale narástol do skutočne monumentálnych rozmerov. Presunuté z obmedzeného galerijného priestoru, do ktorého nazerá len malé percento verejnosti, sa sochy dokonale ocitli v otvorenom verejnom priestore a odvážne sa konfrontujú s divákom, ktorý môže priamo vyjadriť svoj názor bez toho, aby ho zabalil do spoločensky prázdnych slov.
Dôsledná práca Koclęga, ktorý - cítiac neustály nedostatok kontaktu s divákom - neustále pracuje, vyústila do uznania nielen na mnohých vzdialených miestach sveta, ale v rozpore s odvekým presvedčením aj doma v rodnom Sliezsku. A to je veľmi veľa. Aby sa tak stalo, to, čo sa rodí v umelcovej fantázii, potrebuje vysielač, ktorým sú sochárske koncepty realizované v reálnom svete. Lebo idea bez realizácie zostáva len ideou, ničím viac...".
(Úryvok z článku "Tomasz Koclęga hovorí: Zbigniew Brzostowski ASP Gdańsk).