Aleksy Nowakiwski, TATRY. GIEWONT OD JUHOVÝCHODU, 1931

26,0 x 34,0 cm - olej, kartón signovaný cyrilikou p. d.: Oleksa Nowakiwskij Zakopane 931 17. 5



Aleksij Novakivskij (Oleksa Novakivskij) - ukrajinský maliar; svoje maliarske štúdiá začal v Odese, kde v rokoch 1888 až 1892 študoval u F. F. Klimenka. Potom vďaka mecenášstvu rodiny Brzozowských z Popieluch (panstvo v Braclavskom vojvodstve) začal študovať na Škole výtvarných umení v Krakove. Tu študoval u J. Unierzyského, L. Wyczółkowského, J. Fałata a T. Axentowicza. Bol tiež spojený s ateliérom krajinomaľby Jana Stanislawského (v roku 1907 sa zúčastnil na výstave jeho žiakov). Štúdium ukončil v roku 1904. V rokoch 1900 až 1913 žil v Mogile pri Krakove, odkiaľ chodieval na maliarske plenéry do Poznane a Karpát. V roku 1913 sa presťahoval do Ľvova na pozvanie otca metropolitu Andrzeja Szeptyckého, ktorý bol odvtedy jeho patrónom. Usadil sa v bývalom dome Jána Styka (dnes Múzeum O. Novakivského). V roku 1923 otvoril vo svojom ateliéri maliarsku školu; každoročne chodieval so svojimi študentmi na maliarske plenéry do Karpát a v roku 1932 s nimi bol v Taliansku. Veľa vystavoval, a to s rôznymi združeniami ukrajinských a poľských umelcov, napr. v roku 1911 so skupinou "Zero", v roku 1912 so Združením poľských umelcov "Sztuka", mnohokrát v TPSP v Krakove a TZSP vo Varšave, kde bola v roku 1932 samostatná výstava jeho diel. V "krakovskom" období tvoril prevažne krajinky so živými farbami a expresívnou maliarskou štruktúrou. Po roku 1913, už vo Ľvove, maľoval aj portréty, žánrové výjavy zo života huculského ľudu, obrazy hrdinov ukrajinských legiend, zátišia, kvety, alegorické a náboženské kompozície.