Jacek MALCZEWSKI, PORTRET JÓZEFA PAKIESA

Olej, plátno, 81,8 x 56,5 cm, sign. na rube: [18]96 JMalczewski. V zbierke Národného múzea v Krakove sa nachádza fotografia zobrazeného obrazu od Amálie Kriegerovej, ktorá bola Malczewského priateľkou. Jozef Pakies (1858 - 1923), vzdelaný vo Viedni, začal pôsobiť ako staviteľ v Krakove začiatkom 90. rokov 19. storočia. Spolupracoval s Waclawom Krzyżanowskim. Jeho rané projekty sa vyznačovali eklektizmom (nájomný dom Jadwigy Hussarzewskej na ulici Straszewského 27, 1897; budova Mariánskeho inštitútu na ulici Pędzichów 14/16, 1899), zrelšie projekty polomodernizmom (dom Žofie Popielovej na ul. Basztowa 1, 1908; dom Wandy Pollerowej, ulica Szpitalna 32; internát Jagelovskej univerzity, ulica Grabarska 7, 1910-11; Ústav svätej Hedvigy, ulica Krupnicza 38; budova Akadémie vied a umení, ulica Sławkowska 17). Mestský radca, publicista v oblasti architektúry a urbanizmu. Pôsobil v Krakovskej technickej spoločnosti a v mestských urbanistických komisiách. Bol členom Spolku milovníkov histórie a pamiatok Krakova. Patril do skupiny odborníkov konzultujúcich obnovu hradu Wawel; sprevádzal Z. Hendela na ceste do Talianska s cieľom lepšie zrekonštruovať podobu kláštora. Od roku 1921 bol členom stavebného výboru Poľského národného pôžičkového fondu.

V rokoch 1872 - 75 a 1877 - 79 študoval na Škole výtvarných umení v Krakove, okrem iného u Władysława Łuszczkiewicza a Jana Matejku, a v rokoch 1876 - 77 u Henriho Ernesta Lehmana na Škole výtvarných umení v Paríži. Na formovanie umelca mali vplyv jeho početné cesty do Paríža, Mníchova, Viedne, Talianska, Grécka a Turecka. Malczewského dôležitými zdrojmi inšpirácie boli domáci folklór, poľská literatúra a história, ako aj biblické a mytologické tradície. Vo svojich raných dielach maľoval realistické výjavy súvisiace s mučeníckou smrťou Poliakov po roku 1863. Po roku 1890 sa v umelcovej tvorbe presadil symbolizmus, v tejto konvencii maľoval portréty, autoportréty a žánrové kompozície. Považovaný za najvýznamnejšieho predstaviteľa poľského symbolistického maliarstva bol známy aj ako vynikajúci pedagóg. Vyučoval maľbu na Akadémii výtvarných umení v Krakove (1896 - 1900 a 1910 - 1921) a v rokoch 1912 - 1914 bol jej rektorom. V roku 1897 sa stal zakladajúcim členom Spolku poľských umelcov "Sztuka". Malczewského diela boli opakovane prezentované v zahraničí, oceňované a vyznamenávané, vrátane medailí na medzinárodných výstavách v Mníchove (1892), Berlíne (1891) a Paríži (1900).