Alfred Wierusz-Kowalski, NEBEZPEČNÁ JAZDA, asi 1880

59,8 x 99,0 cm - olej, plátno duplikované signované p.d.: Alfred Wierusz-Kowalski

Na zadnej strane nálepka (odtlačok): von Possenhofen; pod ním nečitateľný nápis pastelkou; vedľa č. (pastelkou): K N o 15.



Nálepka na zadnej strane obrazu môže naznačovať, že obraz sa nachádzal v zbierke paláca v Possenhofene. Tento palác kúpil bavorský vojvoda Maximilián v roku 1843 ako letné sídlo. Nachádza sa juhozápadne od Mníchova, na brehu malebného Starnberského jazera. Práve tu strávila svoje najšťastnejšie detské roky princezná Alžbeta Bavorská, neskoršia cisárovná Sisi. Zámok zostal vo vlastníctve bavorských vojvodov až do 20. rokov 20. storočia.



Alfred Wierusz-Kowalski - ako napísal jeden zo súčasných recenzentov - uplietol niť svojich kompozičných nápadov, v ktorých rovnocennú úlohu zohrávajú krajina, ľudia a kone, z vidieckeho života, z rodných poľských reálií. Tieto diela boli na trhu s umením vysoko cenené a vyhľadávané, a to pre "exotické" témy pre západného diváka i pre maliarske majstrovstvo. Na týchto obrazoch je pozoruhodný dôraz na realitu, vynikajúca charakteristika ľudských postáv a dokonale zachytené kone v pohybe, ako aj virtuózne stvárnenie svetla a snehu, mihotajúceho sa v odtieňoch ružovej, modrozelenej a modrej.

Obrazy zobrazujúce vlkov útočiacich na cestujúcich na saniach patrili medzi Wierusz-Kowalského najobľúbenejšie a najvyhľadávanejšie kompozície. Sú to predovšetkým tie, ktoré upevnili jeho slávu. Umelec čerpal tento námet zo svojich spomienok na detstvo - ako osemročný chlapec sám zažil podobné dobrodružstvo a ocitol sa so svojou rodinou v smrteľnom nebezpečenstve. Namaľoval mnoho obrazov s vlkmi a sám ich študoval ako málokto iný. Tieto kompozície výstižne charakterizoval Eligiusz Niewiadomski, ktorý okrem iného napísal: "Šialený nápor saní, vzpínajúce sa kone, šialené strachom, trhajú krovie. V saniach ktosi s dementným pohľadom zviera v ruke krivák, tam ďalej sa valí nejaká zver, farbiaca sneh potom. Ako celok - nie banálna kompozícia ľudí, koní a vlkov, ale podstatná, prízemná dráma, kde ide o smrť a život, podaná s úžasnou slobodou, pravdivosťou a rozmanitosťou variantov jednej a tej istej myšlienky. Tieto obrazy mali obrovský úspech, kupovali ich bohatí Nemci a najmä Američania a Angličania. (E. Niewiadomski, Malarstwo polskie XIX i XX wieku, Warszawa 1926, s. 182).

Tu prezentovaná Niebezpieczna jazda patrí k skorším - a výnimočným - obrazom tohto druhu. Okrem dramatickej anekdotickej vrstvy upúta pozornosť aj vynikajúco namaľovanou, typicky poľskou krajinou so zasneženými poľami.

Nebezpečná jazda patrí k Wierusz-Kowalského výrazným, vysoko dekoratívnym dielam z jeho najlepšieho obdobia. Spôsob maľby aj signovania poukazujú na obdobie okolo roku 1880. Útok vlka zobrazený v rozľahlej zimnej krajine je namaľovaný s istotou a veľkou starostlivosťou pri vykresľovaní najmenších detailov. Okrem pozornosti venovanej realite zaujme aj vynikajúca charakteristika postáv - divák sa vcíti do hrôzy, ktorú umelec vykreslil na tvári kočiša, aj do pokoja, s ktorým muž na voze mieri na vlka. Pozornosť upúta aj skvele naštudovaný pes, ktorý je pripravený brániť svojich spolucestujúcich za každú cenu. Maliar vynikajúco zachytil pohyb uháňajúcich koní a hrudy snehu, ktoré lietajú spod ich kopýt vysoko nad hlavami koní. Zobrazenie koní v plnom cvale s vlajúcimi hrivami a kopytami odtrhnutými od zeme dodáva celej scéne dynamiku.

Alfred Wierusz-Kowalski (Suwałki 1849 - Mníchov 1915) - jeden z najvýznamnejších poľských maliarov tzv. mníchovskej školy, bol popri Józefovi Brandtovi a Władysławovi Czachórskom najpopulárnejším z poľských umelcov usadených a trvalo pôsobiacich v Mníchove. Usadil sa tam v roku 1873 po štúdiách vo Varšave a Drážďanoch. Ešte rok študoval na mníchovskej Akadémii výtvarných umení u Alexandra Wagnera a potom sa presťahoval do Brandtovho súkromného ateliéru. Čoskoro získal uznanie kritiky a verejnosti; jeho obrazy, dekorované medailami na výstavách, boli vyhľadávané zberateľmi a nemeckými obchodníkmi. V roku 1890 sa stal čestným profesorom mníchovskej akadémie. Maľoval žánrové a žánrovo-historické scény s motívmi jazdcov, rytierov, poľovníkov, koní, vlkov a snehu. Po ceste do Afriky v roku 1903 sa venoval aj orientálnym témam. Pomerne málo umelcových diel sa dostalo do zbierok poľských múzeí - jeho obrazy predávané najmä na nemeckom trhu sa vo väčšom počte nachádzali v súkromných zbierkach, najmä v Nemecku a Spojených štátoch. V súčasnosti sa často objavujú aj na poľskom trhu s umením a vždy vzbudzujú záujem zberateľov.