Antoni Stanisław PROCAJŁOWICZ, RZEKA

Olej, kartón, 34,5 x 48,5 cm, sign. na rube: A.S. PROCAJŁOWICZ.

Maliar, študent Akadémie výtvarných umení v Krakove (1896-1901) v ateliéroch Cynka, Malczewského, Wyczółkowského a Stanisławského a Scuola Libera vo Florencii (1901). Najčastejšie maľoval atmosférické a symbolické krajinky, ktoré boli zvyčajne drobnými pohľadmi na okolie Krakova. Navrhoval vitráže a kilimy. Maľoval aj nástenné maľby pre kostoly - z jeho početných prác treba spomenúť tie najstaršie: kaplnka svätej Sofie vo wawelskej katedrále, spoločne s Tetmajerom, 1903; v Jutrusine polychrómia podľa vzoru San Vitale v Ravenne, 1906-10. Pestoval drevorez a litografiu, menej často lept a suchú ihlu. Významný plagátový výtvarník a dizajnér. Ako karikaturista a satirik publikoval v časopisoch Chochole, Liberum Veto, Hrabi Wojtek a Szczutek, jeho portréty hercov boli zaradené do Teki Melpomeny. Patril do okruhu mladopoľských umelcov sústredených okolo S. Przybyszewského a Života, ktorého umelecké vedenie prevzal po Wyspiańskom v roku 1899. Weiss ho zobrazil na svojom obraze Totenmesse (1898, MNK). Slúžil v légiách, kde robil technické výkresy výstroja a pomocných tabuliek, a od roku 1915 organizoval a viedol, najprv vo Viedni a potom v Krakove, vojenské Ústredné vydavateľstvo, kde ako umelecký riaditeľ monopolizoval výzdobu. Majster vignety. Počas zajatia vo Witkowiciach v roku 1918 navrhol pamätný odznak. Po vojne organizoval pracovné dielne pre invalidov na ministerstve vojenských záležitostí (tlačiareň, továreň na kožené výrobky a hračky) a pokračoval v pedagogickej činnosti. Okrem iného bol spoluzakladateľom a členom Poľskej spoločnosti úžitkového umenia (od roku 1901), TAP Sztuka (od roku 1902) a Spoločného zväzu poľských umelcov (od roku 1912); bol členom čestného výboru Výstavy légií (1916) a členom skupiny Krąg (od roku 1948). Zúčastnil sa na mnohých skupinových výstavách.