Jacek Malczewski, Portrét Kazimierza Pochwalského, 1914-1915

92,0 x 117,0 cm - olej, plátno signované p.d.: J. Malczewski | 1914-1915.



Na zadnej strane:

- na hornej lište krosien, výstavná nálepka Okresného múzea v Sandomierzi: Výstava Jacek & Rafał Malczewski | Okresné múzeum v Sandomierzi | 17. marec - 31. júl 2012;

- vedľa nálepky s číslom (perom): 1136/2008;

- vedľa nálepky výstavy: Jacek Malczewski (1854-1929) | Portrét Kazimierza Pochwalského, | 1914-1915 | MÚZEUM JACKA MALCZEWSKÉHO | V RADOMI | Výstava: Jacek a Rafał Malczewski | 25.3.2011 - 4.9.2011;

- vedľa nálepky s fixkou napísaným číslom depozitu Tatranského múzea v Zakopanom, kde bol obraz uložený v rokoch 1997 až 2000: Dep S/1112/MT.

Tiež:

- na priečke krosien číslo (čiernou farbou): .1.;

- pod ním slabo čitateľná pečiatka obchodu s maliarskymi potrebami Aloisa Ebesedera vo Viedni: A[...]der | Wien | I. Opernring 9.;

- na spodnom páse krosien číslo depozitu Sliezskeho múzea v Katoviciach (bielou farbou): WSC/dep.1304/SzM.



Maľba vystavená, reprodukovaná a opísaná okrem iného aj v:

- Katalóg výstavy umeleckých diel "Poľské légie. Wystawa Legiony Polskie" / Výstava "Poľské légie" usporiadaná úsilím Najvyššieho národného výboru pod vedením profesora Jerzyho Mycielskeho v marci a apríli 1916, Krakov 1916, s. 22, kat. č. 222 (Portrét profesora Kazimierza Pochwalského; Viedeň 1915);

- J. Remer, Legie v umení. Výstava v Paláci krásnych umení v Krakove 1916, Krakov 1916, s. 22, 24-25;

- W. Wyganowska, Krytycy wobec tematyki legionowej Jacka Malczewskiego, "Biuletyn Historii Sztuki", 1994, R. LVI, č. 1-2, s. 43-55, (o portréte K. Pochwalskiegona s. 51), il. 4 na s. 46;

- W. Wyganowska, Sztuka Legionów Polskich 1914-1918, Wyd. Neriton, Warszawa 1994, s. 75, 122, obr. 67;

- D. Kudelska, Dukt pisma i pędzla. Biografia intelektualna Jacka Malczewskiego, Wydawnictwo KUL, Lublin 2008, s. 543 (uvedené);

- Jacek a Rafał Malczewski, Múzeum Jacka Malczewského v Radome od 25. marca do 4. septembra 2011;

- Jacek a Rafał Malczewski, Národné múzeum v Gdansku, pobočka Zelená brána od 15. X. 2011 do 26. II. 2012;

- Jacek a Rafał Malczewski, Regionálne múzeum v Sandomierzi od 17. III do 31. VII 2012;

- Jacek a Rafał Malczewscy, vedecká redakcia Zofia Katarzyna Posiadała, Radom 2014, s. 212-213, il;

- Jacek Malczewski. Kontexty, Múzeum Jacka Malczewského v Radome 20 IX 2024 - 5 I 2025;

- P. Szymalak-Bugajska, Jacek Malczewski. Kontexty, Radom 2024, s. 271, il. 195.





Portrét Kazimierza Pochwalského (1855 - 1940), maliara, svojho rovesníka a priateľa od čias štúdií v Krakove a Mníchove, namaľoval Malczewski vo Viedni, kde v rokoch 1914 - 1915 využíval jeho láskavo zapožičaný ateliér na Akadémii výtvarných umení na Schiller Platz. V mladosti sa obaja umelci navzájom portrétovali (1879; Ľvovská obrazáreň), po rokoch Malczewski opäť maľoval Pochwalského, už ako zrelý muž, umelec, zameraný na prenesenie svojej maliarskej vízie na plátno. Obraz je vyjadrením pocitov a obáv, ktoré sprevádzali oboch umelcov počas prvých rokov svetovej vojny. V roku 1916 bol Pochwalského portrét vystavený na krakovskej výstave "Poľské légie" a Jerzy Remer ho potom obšírne opísal. Tento text, hoci sa dnes môže zdať plný prílišného pátosu, je však svedectvom o pochopení myšlienky a intenzite emócií sprevádzajúcich recepciu diela, vytvoreného a vnímaného v konkrétnom historickom okamihu.

Recenzent píše o vlnách vojsk, ktoré sa valia cez šíru pláň. Vpredu železná stena poľského vojaka - legionára. Bubeníci bijú do bubnov, (...) zdá sa, že zem sa chveje pod nohami tisícov bojovníkov, rútiacich sa do boja v akomsi mohutnom pochodovom rytme. (...) Napravo i naľavo sa rozvíjajú zástavy, medzi ktorými sa vyfarbujú žlto-čierno-červené farby spojeneckých armád. A vojskám živých pomáha armáda nadpozemských pomstiteľov. Z výparov dychčiacej zeme vystupujú modré bohyne pomsty, valkýry a duchovia padlých hrdinov, a hneď za légiami bohyne víťazstva s červeným práporom s bielym orlom velia rytierskym hordám bojovať na život a na smrť. V popredí je busta maliara profesora Kazimierza Pochwalského v národnom čiernom odeve. Nádherne vymodelovanú hlavu so striebornými vlasmi má maliar naklonenú dopredu a v očiach mu vyvstáva obraz (...): Legie idúce do boja. Jednou rukou berie paletu, druhou vytláča z tuby farbu - karmín. Lebo skutok sa stane a krvavá dráma bitky sa naplní a krv hojne skropí pole slávy a slávy. Z diaľky prilietajú nerozluční spoločníci vojny, kŕdle vrán a havranov. To však neskalí maliarske čelo (...) naopak, jeho mužná, zatvrdnutá tvár žiari hrdosťou, že jeho synovia idú v šľapajach svojich otcov. Jeho strnulá, prepracovaná ruka narába s obrazom s akousi kňazskou dôstojnosťou (...). Toto je bizarná sféra Malczewského umenia (...), tajomstvo vnútorného života národa je vyjadrené v týchto obrazoch-básňach.



V neskorších rokoch sa obraz viackrát pripomenul v súvislosti s umením poľských légií (pozri štúdie W. Wyganowskej). V ikonografických a fotografických zbierkach Národných múzeí vo Varšave a Krakove sa nachádzajú staré fotografie Portrétu Kazimierza Pochwalského zhotovené v krakovských fotografických ateliéroch - Antoni Pawlikowski (MNW) a Amalia Krieger (MNK - pozri na opačnej strane).



Jacek Malczewski (Radom 1854 - Krakov 1929) - významný predstaviteľ poľskej maliarskej moderny, začal svoje umelecké štúdiá na krakovskej Škole výtvarných umení, kde v rokoch 1872 - 1875 študoval u Feliksa Szynalewského, Władysława Łuszczkiewicza a Jana Matejku, ktorého ateliér navštevoval aj v rokoch 1877 - 1879. Potom študoval na parížskej École des Beaux Arts u E. Lehmanna (1876 - 1877).

V roku 1880 odcestoval do Talianska. V rokoch 1884 - 1885 sa zúčastnil - ako kreslič - na vedeckej expedícii Karola Lanckorońského do Pamfýlie a Pisídie v Malej Ázii. V tom čase bol aj v Grécku a Taliansku. V rokoch 1885 až 1886 pobudol niekoľko mesiacov v Mníchove. Po návrate sa natrvalo usadil v Krakove, odkiaľ ďalej cestoval do Mníchova a Talianska. V rokoch 1896 až 1900 vyučoval na Škole výtvarných umení v Krakove a v rokoch 1911 až 1922 bol profesorom a dvakrát rektorom krakovskej akadémie. Roky 1914 - 1915 strávil vo Viedni a v roku 1916 sa vrátil do Krakova. V posledných rokoch svojho života sa zdržiaval najmä v Lusławiciach a Charzewiciach pri Zakliczyne. Bol spoluzakladateľom Spolku poľských umelcov "Umenie" (1897) a členom skupiny "Zero" (1908).
V ranom období svojej tvorby maľoval portréty, žánrové výjavy a - predovšetkým - obrazy s tematikou spojenou s mučeníctvom Poliakov po januárovom povstaní (Smrť Ellenai, Nedeľa v bani, Na javisku, Štedrý večer na Sibíri). Neskôr, od 90. rokov 19. storočia, vytváral obrazy symbolického obsahu, v ktorých sa prelínali vlastenecké, biblické, rozprávkové, literárne a alegoricko-fantastické motívy.