Rozmery: 35 x 47 cm
Signované a datované na rube: "Jan Matejko r.p. 1877.'
Na zadnej strane pečiatka obchodu s maliarskymi potrebami: 'A. Chramosta | Zur Stadt Düsseldorf | Wien Kärtnerstrasse 20" a pečiatky označujúce veľkosť podmaľby: "13 1/2 18" a "1 73".
ďalšie tituly: Stanislav biskup Szczepanowski napomínajúci Boleslava Smelého, Svätý Stanislav a Boleslav Smelý, Stanislav sv. Hromujúci Boleslav Smelý, Stanislav Szczepanowski napomínajúci Boleslava, Biskup Szczepanowski napomínajúci Boleslava Smelého
Pôvod
vo vlastníctve autora
zakúpené od umelca Henrykom Redlichom pre neznámu osobu vo Varšave
súkromná zbierka, Poľsko
DESA Unicum, jún 2021
inštitucionálna zbierka, Varšava
Vystavené na
Exposition d'art polonais. Au Salon de la Société Nationale des Beaux-Arts, Grand Palais, Paríž, 13. apríla - 30. júna 1921
Radničná sála, Varšava, 1878
Spoločnosť na podporu výtvarného umenia v Poľskom kráľovstve, Varšava, 1877
Spoločnosť priateľov výtvarného umenia, Krakov, 1876
Literatúra
Jerzy Krawczyk, Jan Matejko. Majster legendy o svätom Stanislavovi, Varšava 1998, s. 66
Ewa Micke-Broniarek, Matejko v pocte. K stému výročiu umelcovej smrti, katalóg výstavy, Národné múzeum vo Varšave, Varšava 1993, s. 138-139, kat. č. 49 (il.).
Matejka. Olejomaľby. Katalóg, ed. a s úvodom Krystyna Sroczyńska, Varšava 1993, s. 19, 148, kat. č. 172 (il.).
Janina Wiercińska, Maria Liczbińska, Poľská bibliografia umenia 1801-1944, zv. 1, časť 2, Wrocław 1976, č. 7670, 7671
Janina Wiercińska, Katalóg diel vystavených v Spoločnosti na podporu výtvarného umenia vo Varšave v rokoch 1850-1914, Wrocław-Warszawa-Kraków 1969, s. 226
Mieczysław Porębski, Maľované dejiny, Varšava 1961, s. 170
Janina Grabowska-Wiercińska, Bibliografia, in: Jan Matejko. Materiały z sesji naukowej poświęconej twórczości artysty, Warszawa 1957, s. 665, 666, 1317, 1319, 1323, 1471
Stanisława Serafińska, Jan Matejko. Rodinné spomienky, Krakov 1955, s. 659
Mieczysław Treter, Matejko. Umelecká osobnosť, tvorivosť, forma a štýl, Ľvov 1939, s. 297, 316, 324 (il.), 526
Ján Matejka. Štúdie a skice, Krakov 1938, s. 43
Ludwik Grajewski, Bibliografia ilustracji w czasopismach polskich XIX i pocz. XX w. (do roku 1918), Varšava 1972; skoršie vydanie: Bibliografia ilustracji do sztuki, zabytków i pamiątek artystów polskich, t. I - do 1924 wł., Lwów 1933 (strojopis), poz. 10181
Catalogue de l'exposition d'art polonais. Au Salon de la Société Nationale des Beaux-Arts (Grand Palais), Paríž 1921, kat. č. 97
Stanislaw Witkiewicz, Matejka, 2. vydanie, Ľvov 1912 (a ďalšie vydania), il. 116
"Biesiada Literacka" 1909, č. 19, s. 365 (il.)
Emmanuel Świeykowski, Pamiętnik Towarzystwa Przyjaciół Sztuk Pięknych w Krakowie 1854-1904, Kraków 1905, s. 104 (uvedené v zozname diel)
"Biesiada Literacka" 1903, č. 41, s. 293 (il.)
Marian Gorzkowski, Jan Matejko. Éra neskorších rokov, do konca umelcovho života. Z dziennika prowadzonego w ciągu lat siedemnastu, Kraków 1898, s. 95
Stanisław Tarnowski, Matejko, Krakov 1897, s. 192, 510
Marian Gorzkowski, O artystycznych czynnościach Jana Matejki od lat jego najmszych tj. od r. 1850 do konca r. 1881, Kraków 1881, s. 72
"Tygodnik Ilustrowany" 1878, roč. 6, č. 152, s. 329 (il.)
"Biesiada Literacka" 1878, č. 130, s. 407
Správa výboru Spoločnosti na podporu výtvarného umenia v Poľskom kráľovstve za rok 1877, Varšava 1878, s. 68
"Kronika Rodzinna" 1877, č. 15, s. 239
Správa riaditeľstva Spoločnosti na podporu výtvarných umení v Krakove z činnosti za rok 1876/7, Krakov 1877, R. XXIII, kat. č. 122, s. 9
Biogram
V rokoch 1852 až 1858 študoval na krakovskej Škole výtvarných umení u W. K. Stattlera a W. Łuszczkiewicza. V rokoch 1859 až 1860 pokračoval v štúdiu v Mníchove u H. Anschütza a na viedenskej akadémii u C. Rubena (1860). Od roku 1873 bol riaditeľom Akadémie výtvarných umení v Krakove a v roku 1887 sa stal mimoriadnym profesorom h.c. Jagelovskej univerzity. Získal mnoho ocenení a vyznamenaní vrátane zlatej medaily v Paríži v roku 1865 a zlatej medaily I. triedy na Svetovej výstave vo Viedni v roku 1867. Veľa cestoval, okrem iného do Paríža, Viedne, Turecka, Maďarska a Talianska. Od polovice 50. rokov 19. storočia tvoril najmä obrazy z rodnej histórie, ktorým predchádzali hĺbkové historické a monumentálne štúdie. Jeho obrazy sú väčšinou obrovské kompozície s veľkou výrazovou silou, ktoré sa vyznačujú kombináciou realistického pozorovania a dokumentárnej presnosti detailov s dynamickým kompozičným usporiadaním celku obrazu. Jeho obrazy preniknuté hlbokým vlastenectvom ukazovali poľskej verejnosti vízie minulosti a zohrali významnú úlohu pri posilňovaní národného povedomia. Matejka vytvoril jedno z najväčších diel poľskej monumentálnej maľby - polychrómiu v kostole Panny Márie v Krakove, ako aj cyklus kresieb "Poczet królów i książąt polskich".
