Joachim WEINGART (1895-1942), Materstvo, 1925

olej, plátno; 79,5 x 64 cm;
podpísané, datované a na p. d. uvedené: Weingart / Paris 925;
reštaurovaný obraz.

Joachim Weingart sa narodil v Drohobyči, vzdelanie získal najprv na Škole umeleckého priemyslu vo Weimare, potom vo Viedni a Berlíne v ateliéri Alexandra Archipenka. Po krátkom pobyte vo Ľvove odišiel na jar 1923 do Paríža. [...] Pravdepodobne sa oženil okolo roku 1925. [...]
Vystavený obraz pochádza práve z obdobia, keď si umelec založil rodinu. Svedčí o tom nielen dátum vedľa podpisu a nápis "Paríž", ale aj námet a spôsob maľovania. Práve v tomto období sa na jeho obrazoch objavujú akty a portréty žien ako námety, často zobrazené spolu s deťmi. Oveľa zriedkavejšie umelec v tomto období maľoval zátišia. Možno predpokladať, že modelom zobrazeným na predmetnom obraze bola umelcova manželka, ktorá sa opakovane objavuje na jeho ďalších plátnach. Weingartov osobný život v 20. rokoch 20. storočia sa rozhodne odrážal v jeho tvorbe. Práve toto obdobie Weingartovej tvorby charakterizovala lyrická nálada a pastelové, perleťové farby. V roku 1927 kritik Edward Woroniecki v recenzii výstavy, na ktorej sa Weingart zúčastnil, napísal o jeho "farbách plných lesku, vyhýbajúcich sa "všetkému škvrnitému". Stačia mu dve alebo tri farby s rozumne vytvorenou škálou". Pre toto obdobie je tiež charakteristické Weingartovo používanie čiernej kontúry, ktorou zdôrazňoval pevnú hmotu, ktorá však časom čiastočne splynula s objektom. Umelec používal čiernu farbu aj na vyznačenie očí, ako na tomto obraze.
V rokoch 1926 a 1927 sa v Paríži konali dve výstavy s Weingartovou účasťou: v Galerie Aux Quatre Chemins (1926) a v Galerie Jacques Callot (1927); o prvej z nich francúzska kritika napísala: "O rok neskôr sa zdôraznilo, že ide o pravé maliarstvo, o dielo maliara citlivého a vášnivého vo všetkých aspektoch života, ktorý sa však musí vyvarovať ľahkosti práce štetca, o ktorej hovoril Delacroix.
V recenzii tej istej výstavy poľský kritik, už spomínaný Edward Woroniecki, opísal jeho "dielo ako syntetický realizmus s veľmi individualizovaným koloritom, [kde umelec] berie námet z prírody, ale spracúva ho v zmysle maliarskych problémov. P Weingart maľuje alebo kreslí s citom, zdôrazňuje detaily, keď je to potrebné, pričom neustupuje ani od ich čiastočnej deformácie (skratka ostrejšie alebo hrubšie nohy, ruky, paže". Táto interpretácia vysvetľuje deformáciu ruky ženy držiacej dieťa, ktorá je na vystavenom obraze badateľná.
[Výňatok zo znaleckého posudku k obrazu od Ireny Balovej z 19. decembra 2022].