Józef Pankiewicz (1866 Lublin - 1940 Marseille), Kvety vo váze, 1917-1918

olej, plátno nalepené na kartóne, 48 × 33 cm svetlosivá
signované na p. d.: "Pankiewicz".

K obrazu je priložený znalecký posudok profesora Michala Haakeho, PhD.

Po vypuknutí prvej svetovej vojny odišiel Józef Pankiewicz s manželkou Vandou do Španielska, kde najprv niekoľko týždňov žil v Barcelone a potom sa presťahoval do Madridu. Madrid sa v tom čase zdal byť plný umeleckého života a mimoriadneho bohatstva. Útočisko tu našli umelci z vojnou zmietanej Európy. "Aj po skončení vojny si Pankiewicz na tieto časy spomínal v liste Jasieńskému: "Od začiatku vojny [...] sme boli v Španielsku, takmer nepretržite v Madride. Existencia bola ťažká a nepríjemná a nebolo možné využiť čas ako za normálnych podmienok. Maľoval som však, a keďže v Španielsku sa obrazy nedajú predať, pravdepodobne ich uvidíte, keď sa vrátim domov". V Madride sa Jozef Pankiewicz zoznámil s Robertom Delaunayom, s ktorým mal spoločný ateliér, a pravdepodobne pod jeho vplyvom zmenil svoj maliarsky vzorec. V tomto období, ktoré sám majster označil ako "éru čistej farby", Pankiewicz do svojich obrazov zaviedol blokovú architektúru a kubistické zátišia a svoje kompozície neorganizoval na základe geometrickej konštrukcie, ale pomocou farby ich budoval. Farebnú paletu odľahčil zavedením ružových a lila odtieňov, ktoré prekvapovali svojou intenzitou." (Stefania Krzysztofowicz-Kozakowska, "Józef Pankiewicz", Krakov 1996, s. 18)
"Pankiewicz sa pustil do ďalekosiahlych fauvistických experimentov s farbou [...] Na obrazoch namaľovaných v tom čase sú akcenty rozmiestnené rôzne, ale fauvistická tendencia dominuje. Plocho kladené škvrny čistých farieb, dosahujúce maximálnu intenzitu, budujú formu." (Elżbieta Charazińska, "Józef Potakiewicz's battle for pure painting", in: "Józef Pankiewicz. Život a dielo. Umelcovi pri príležitosti 140. výročia narodenia", Národné múzeum vo Varšave, Varšava 2006, s. 18.)