Rozmery: 118 x 146 cm
podpísané, datované a dole vpísané: "JÓZEF RAPACKI 1916 r OLSZANKA 29/I".
K rámu je priskrutkovaná tabuľka s vyrytým nápisom: Józefowi Antosiakowi | Prezes K.W.P. | Koleżanki i Koledzy | z Związku Zaw. Pracowników P.Z.U.W. | Warszawa 1938"; k obrazu je priložená konzervačná dokumentácia z roku 2008 a dve nálepky odstránené z rámu (od Salónu Juliana Burofa a Spoločnosti na podporu výtvarného umenia).
Pôvod
Salón Juliana Burofa, Varšava
zbierka Zofie Tomaszewskej, Varšava
Vystavené
Spoločnosť na podporu výtvarného umenia v Poľskom kráľovstve, Varšava, 1917 (?)
Životopis
Narodil sa vo Varšave v rodine s umeleckými tradíciami. Jeho matka Józefina, rodená Hoffmanová, bola speváčka a otec Wincenty bol herec, spisovateľ a prekladateľ. Rapackého umelecké schopnosti sa prejavili už v detstve. V tejto oblasti sa začal vzdelávať v roku 1885 v kresliarskej triede Wojciecha Gersona vo Varšave, kde sa zrodila umelcova vášeň pre krajinomaľbu, výpravy do prírody a štúdium prírody, ktorú rozvíjal počas nasledujúcich rokov svojej kariéry. O dva roky neskôr začal Rapacki študovať na Škole výtvarných umení v Krakove. V roku 1888 sa vrátil do Varšavy a pokračoval v štúdiu pod vedením Gersona. Roky štúdia v Krakove a Varšave boli obdobím, keď umelca silne ovplyvnili novátorské myšlienky naturalizmu Stanisława Witkiewicza. Prelom v maliarovom živote nastal v roku 1889, keď odišiel do Mníchova. V kruhu tamojšej Akadémie výtvarných umení zdokonaľoval svoje umelecké schopnosti. Upevnil si aj svoje umelecké presvedčenie, pokiaľ ide o krajinomaľbu, ktorú si mníchovská škola veľmi vážila. Po štúdiách veľa cestoval, okrem iného aj do Talianska.
Po usadení sa vo Varšave pokračoval v spolupráci s mnohými časopismi, ktorú začal už v mladosti. Ako ilustrátor tvoril pre časopisy "Tygodnik Ilustrowany", "Wędrowiec" a "Świat". Ilustroval a navrhoval aj knihy. Zaoberal sa umeleckým grafickým dizajnom. Patril k zoskupeniu Pro Arte. V roku 1900 sa zo zdravotných dôvodov presťahoval do Krakova. V Malopoľsku sa zdržiaval pravidelne do roku 1907, keď navštívil Zakopané a Szczawnicu, kde maľoval. V roku 1907 sa s manželkou presťahoval do mazovského mesta Olszanka, kde si postavil dom a ateliér. Viedol tu veľmi aktívny spoločenský život. Patril medzi umeleckú bohému, ktorá mala v tejto oblasti vlastné majetky, okrem iného vo Wola Pękoszewska a Radziejowice. Jeho tvorba pozostáva predovšetkým z krajiniek, komorných aj veľkoplošných. Rapacki bol označovaný za majstra mazovskej krajiny. Vo svojich kompozíciách spojil mnohé smery a myšlienky rozvíjajúce sa v európskom maliarstve na prelome 19. a 20. storočia - realizmus, plenérizmus a impresionizmus. Ovplyvnil široké spektrum poľských krajinárov, ktorí sa inšpirovali jeho tvorbou.
