Julian Fałat, DOLINA BOLECHOWICKA, 1905

54,0 x 98,0 cm - akvarel, papier signovaný l.d.: J. Fałat 905



Proveniencia:

Ziembického. Informácie o zberateľovi pri položke č. 21.



Uvedený a reprodukovaný obraz:

- Tadeusz Z. Bednarski, Krakowski szlakiem Juliana Fałata, vydavateľstvo Secesja, Krakov 2005, s. 183-185.



V rámci okruhu krakovských námetov nemožno nespomenúť akvarel krajiny z roku 1905. Bolechowická dolina. Obraz má krásne maliarske riešenie s využitím chiaroscuru a prirodzeného usporiadania skál. (...) Je to jedno z najzaujímavejších kompozičných riešení v umelcovej tvorbe, kde usporiadanie diagonál naznačil tvar terénu. Nádherný terén juhovýchodnej časti Krakovsko-Čenstochovskej vrchoviny.

Tadeusz Z. Bednarski

Julian Fałat (Tuligłowy [Ľvovská oblasť] 1853 - Bystra pri Bielsku 1929) - maliar a pedagóg - jeden z najvýznamnejších poľských umelcov konca 19. a začiatku 20. storočia, člen poľských a európskych tvorivých združení a Kráľovskej akadémie výtvarných umení v Berlíne, opakovane ocenený medailami na medzinárodných výstavách. Študoval maľbu u Władysława Łuszczkiewicza a Leona Dembowského na Škole výtvarných umení v Krakove (1868 - 1971 a 1881) a na Akadémii výtvarných umení v Mníchove u Alexandra Strähubera a Johana Leonhardta Raaba (1877 - 1980). Po štúdiách strávil niekoľko mesiacov v Ríme, v roku 1884 bol v Paríži a Španielsku a v roku 1885 podnikol námornú cestu okolo sveta. V roku 1886 sa na poľovačke v rezidencii kniežaťa Radziwilla v Nesviži zoznámil s neskorším nemeckým cisárom Viliamom II. a následne pre neho v rokoch 1886 - 1995 pracoval ako dvorný maliar v Berlíne. V rokoch 1894-96 spolupracoval s Wojciechom Kossakom na panoráme Berezina. V roku 1895 bol vymenovaný za riaditeľa Školy výtvarných umení v Krakove, kde dôkladne zreformoval systém výučby a premenil školu na modernú Akadémiu výtvarných umení (1900). Do roku 1910 bol rektorom akadémie, po odchode do dôchodku sa usadil v Bystrej pri Bielsku. Bol vynikajúcim akvarelistom, maľoval aj olejomaľby. V predchádzajúcom období tvoril v realistickej konvencii, časom svoju paletu zosvetlil a obohatil, v akvareloch zaviedol prelievajúcu sa farebnú škvrnu. Preslávil sa ako maliar poľovníckych výjavov zvyčajne zasadených do zimnej scenérie; maľoval aj krajiny, vidiecke žánrové scény, portréty a pohľady na mesto.