Rozmery: 27,4 x 35,1 cm
signované vpravo dole: „Muter“
Pôvod
pozostalosť po umelkyni
Galéria Gmurzynska, Kolín
súkromná zbierka, Poľsko
Životopis
Narodila sa v židovskej obchodníckej rodine vo Varšave ako Maria Melania Klingslandová. V roku 1899 sa vydala za spisovateľa a socialistického aktivistu Michała Mutermilcha. Z tohto zväzku sa narodil jej jediný syn Andrzej. Už na konci 19. storočia navštevovala Súkromnú školu maľby a kresby Miłosza Kotarbińského. V roku 1901 celá rodina odišla do Paríža, kde si Muter otvorila vlastný ateliér a pokračovala v štúdiu na Académie de la Grande Chaumière a Académie Colarossi. Až do vypuknutia prvej svetovej vojny umelkyňa intenzívne maľovala, zúčastňovala sa na početných výstavách a cestovala, obzvlášť rada do Bretónska, ale aj do Španielska. Nadviazala tiež milostný vzťah s Leopoldom Staffom. Vojnu strávila práve na severe Francúzska. Po jej skončení sa vrátila do Paríža. Neskôr sprevádzala syna trpiaceho kostnou tuberkulózou počas pobytov v sanatóriách, kde spoznala Raymonda Lefebvreho, s ktorým ju spojilo silné citové puto. Koniec druhej dekády 20. storočia znamenal pre Muterovú traumatické udalosti – rozvod s manželom a smrť milenca.
Medzivojnové obdobie bolo časom najväčšieho rozmachu jej kariéry. Muterová sa vtedy stala vyhľadávanou portrétistkou, ktorá tvorila na objednávku umelcov, spisovateľov, politikov a parížskej aristokracie. Na začiatku 20. rokov sa na krátky čas nechala ovplyvniť kubizmom, po prvýkrát odišla na Azúrové pobrežie, konvertovala na katolicizmus a prežila neočakávanú smrť syna. Maľovala nielen portréty, ale aj krajiny a zátišia. Vytvorila si vlastný, originálny štýl, v ktorom využívala charakteristickú impastovú faktúru a pre ňu typický expresívny štýl. Počas druhej svetovej vojny sa ukrývala na juhu Francúzska, spočiatku vo Villeneuve-les-Avignon a neskôr priamo v Avignone. Z tohto obdobia pochádzajú početné krajinky a symbolické náboženské scény odohrávajúce sa na pozadí údolia Rhôny. Po návrate do Paríža Muterová postupne upadla do zabudnutia. Jej dielo bolo znovuobjavené v 60. rokoch Línou a Bolesławom Nawrockými a spopularizované prostredníctvom významných výstav v kolínskej Galerie Gmurzyńska, ako aj vďaka prezentácii vo Varšavskom národnom múzeu v roku 1994.
