Michel Kikoine, KRAJINA, 1922-1925

54,2 x 65,2cm - olej, plátno

podpísané p.d.: Kikoine

Na zadnej strane, na spodnom páse krosien, nálepka s čiarovým kódom a číslom: 03077153; vedľa nálepka s číslom (čiernym fixom): KR092 | L/31.



Obrázok je reprodukovaný a opísaný:

- E. Roditi, M. Mann, J. Yankel, Kikoine, Edition d'Art H. Piazza, Paríž 1973, kat. č. 108, il. s. 248.



Krajinomaľby Michela Kikoina sú jedným z najvýraznejších príkladov tvorby expresionistického hnutia v rámci École de Paris, ktoré spoluvytváral s umelcami ako Chaim Soutine a Pinchus Krémegne. Paríž na prelome 19. a 20. storočia bol miestom, kde sa umelci rôznych národností tešili veľkej tvorivej slobode. To Kikoinovi umožnilo rozvinúť vlastný autorský maliarsky jazyk a stať sa nezávislým od oficiálnych akademických štýlov. Rozhodujúce bolo jeho priateľstvo a blízkosť s ďalšími kľúčovými osobnosťami, už spomínaným Soutinom a Krémegnom, s ktorými sa zoznámil ešte pred odchodom do Paríža. Tvorba týchto troch, ktorí spolu navštevovali vilniuskú kresliarsku školu, sa často posudzuje spoločne pre podobný druh násilného, emocionálneho výrazu, ktorý je zrejmý v krajinách aj portrétoch. Vilniuská trojica, uviedla do parížskeho umenia typ expresionistickej maľby, ktorá bola špecifickou kombináciou hraničnej empatie a emocionálneho temperamentu. Na druhej strane sa v Paríži dostali do priameho kontaktu s postimpresionizmom van Gogha alebo Cézanna, ako aj s raným kubizmom, ktorý im poskytol nástroje na štylizáciu a geometrizáciu foriem.



Vystavená Kikoinova krajina nereprodukuje prírodu verne, ale vyznačuje sa hlbokou subjektivitou, ktorá odráža umelcovo emocionálne rozpoloženie. Krajina ukazuje jeho individuálny štýl, ktorý sa vyznačoval dynamickými ťahmi štetca, bohatými textúrami a živou farebnou paletou, pričom spájal vplyvy ruskej krajinárskej tradície s expresionizmom. Z vtedajších francúzskych maliarskych škôl sa Kikoine približuje skôr tej, ktorá zostala verná Renoirovmu štýlu. V jeho dielach sa prejavuje skôr záujem o farbu než o dôkladnú analýzu formy, ako je to v prípade Cézannovej školy. Línie sa rýchlo pohybujú, vytvárajú prudké krivky, niekedy pripomínajúce van Goghov štýl, a navzájom sa podporujú, až kým obraz nie je dokončený.

Silná deformácia a syntéza formy, ktorú umelec využíval, zdôrazňovala dynamiku jeho krajiniek. Horizontálna línia a perspektíva sú rozkolísané a architektonické prvky a rastliny okolo akoby podliehali vnútorným vibráciám. Táto deformácia slúži na vyjadrenie emócií, ktoré umelec prežíval počas plenéra. Maliar používa sýtu, intenzívnu farebnú paletu, ktorá sa mu stala aj nástrojom expresie. Na vystavenom plátne možno vidieť pre Kikoina charakteristickú expresívnu štruktúru farby nanesenej impastom, s voľnými, dynamickými ťahmi štetca. Tento spôsob maľby dodával jeho krajinám dramatickosť.

Kikoinova krajinomaľba je subjektívnym a emocionálnym zobrazením prírody, formovaným expresionistickými tendenciami École de Paris. Spája východný temperament s formálnymi výdobytkami postimpresionizmu a francúzskeho kubizmu a vytvára jedinečné, niekedy znepokojujúce vízie sveta, v ktorých farba a štruktúra dominujú nad obsahom.



♣ K vydraženej cene sa okrem iných nákladov pripočíta poplatok na základe práva umelca a jeho dedičov na odmenu v súlade so zákonom zo 4. februára 1994 - o autorských a súvisiacich právach (droit de suite).

Michel Kikoine (Gomel, Bielorusko 1892 - Cannes 1968) - maliar narodený v Bielorusku, pôsobiaci v rámci francúzskeho umenia. Vzdelávanie začal v Minsku v súkromnej škole kreslenia Jakuba Krügera. Tam sa spriatelil s Chaimom Soutinom, u ktorého v rokoch 1908 až 1911 študoval na kresliarskej škole vo Vilniuse. V roku 1912 obaja odišli do Paríža, kde Kikoine ešte študoval na Ecole des Beaux-Arts u Fernanda Cormona. V tom čase žil v slávnej "La Rouche" a priatelil sa s mnohými umelcami vrátane A. Modiglianiho. Počas prvej svetovej vojny slúžil v cudzineckej légii. V roku 1924 mu bolo udelené francúzske občianstvo. Často cestoval na juh Francúzska a od roku 1926 mal vlastný dom v Annay-sur-Seine v Burgundsku, kde trávil letné mesiace. Dočasne žil v Montrouge (1927 - 1933) a potom v Paríži. V rokoch 1939 až 1940 slúžil v armáde, potom sa skrýval v Toulouse. Po vojne sa vrátil do Paríža. Zúčastnil sa na mnohých výstavách, v roku 1912 debutoval na Salóne nezávislých, v roku 1919 mal prvú samostatnú výstavu v parížskej Gallerie Chéron. Okrem iného sa zúčastnil na Jesennom a Nezávislom salóne, vystavoval v parížskych galériách Bernheim, de la Licorne a Billet-Worms, ako aj v New Yorku, Moskve, Londýne a Bruseli. Spolupracoval s maršalom Leopoldom Zborowskim a v jeho galérii mal samostatné výstavy v rokoch 1924 a 1928. Kikoine je považovaný za jedného z najvýznamnejších umelcov Ecole de Paris. Vo svojom ranom období maľoval najmä postimpresionistické mestské krajiny vo svetlých farebných tónoch. Po prvej vojne tvoril expresionistické portréty, akty a krajiny s intenzívnymi, sýtymi farbami a pokojnou náladou.