Nikifor Krynicki, KRAJINA SO SVÄTÝM

16,5 x 23,5 cm – akvarel, guaš, ceruzka, papier nalepený na lepenku

nápis pozdĺž spodného okraja: WSINIEBONASWIETYBOSKASEŁOPOLULE
Na zadnej strane vľavo (perom): 8.; vedľa (ceruzkou): IX;
pod tým okrúhla pečiatka s nápisom v obruči: PAMIĄTKA Z KRYNICY | NIKIFOR ARTYSTA MALARZ, (čiernou akvarelovou farbou): 1000ZŁ.

Pôvod: Súkromná zbierka vo Švédsku,
zakúpené na putovnej výstave vo Švédsku v roku 1966.
Obraz bol vystavený, spomenutý a reprodukovaný okrem iného v: – Putovná výstava 1966, Hägerstens Konstförening, Midsommargarden, 5. – 28. septembra, Blackebergs Konstförening, Ängbykyrkan, 1. – 9. októbra, Farsta Konstförening, Farsta Forum, 5. – 13. novembra, Vantörs Konstförening, Högdalen, 19. – 27. novembra, Spanga Konstförening, Spanga Församlingshus, 3. – 10. decembra, Skarpnäcks Konstförening, ABF: s studiehem, Arsta Centrum, Arsta, kat. č. 80.
♣ Droit de suite: ♣ K nákupnej cene bude pripočítaný dodatočný poplatok vyplývajúci z práva autora a jeho dedičov na odmenu v súlade so zákonom zo 4. februára 1994 o autorských právach a súvisiacich právach (droit de suite).

Nikifor (vlastným menom Epifaniusz Drowniak, od roku 1962 Nikifor Krynicki; Krynica okolo roku 1895 – Krynica 1968) – Łemek, známy naivný maliar z Krynice, samouk. Trpel poruchami sluchu a reči, nikdy nechodil do žiadnej školy, nevedel písať ani čítať. Jeho skutočnou vášňou a spôsobom, ako komunikovať so svetom, bolo maliarstvo. Maľovať začal už v ranom veku – najstaršie známe diela umelca pochádzajú ešte z obdobia pred rokom 1920. Maľoval akvarelom, pričom používal aj ceruzku. Využíval každý dostupný kúsok papiera, obaly zo zošitov, obaly od cigariet. Vytváral celé série obrázkov – dojímavo naivných vyobrazení architektúry, krajiny, svätých postáv a portrétov. Svoje diela často podpisoval nečitateľnými reťazcami „tlačených“ písmen a obkládal ich rámčekmi z farebného papiera. Na jeho tvorbu sa upriamila pozornosť už v tridsiatych rokoch (kapisti), ale skutočné objavenie fenoménu Nikifora nastalo až po vojne, keď sa o neho začali starať a prijali ho do ZPAP. V roku 1962 dostal priezvisko Krynicki. Presvedčený o dôležitosti svojho umenia používal aj prezývku Matejko.