Piotr Michałowski, PERSZERONY ZAPRZĘŻONE TO WOZU, 1832-1835

23,2 x 30,2 cm - akvarel, papier signovaný p. d.: P. Michalowski



Po porážke novembrového povstania odišiel umelec do Paríža, kde sa zdržiaval v rokoch 1832 až 1835. Práve v tomto období namaľoval tento akvarel. Naznačuje to štýl diela aj zjednodušený podpis.

Až zoznámenie sa s umením vtedajšieho francúzskeho romantizmu - s dielami Géricaulta a Delacroixa - mu dalo impulz k práci, ktorú dovtedy dusili početné povinnosti. Michałowski začal študovať v ateliéri Charleta (Géricaultovho priateľa), ktorý mu poskytoval veľkú tvorivú slobodu. Mohol tak bez obmedzení rozvíjať svoj nepochybný talent.

Michałowski sa stal majstrom akvarelu, umelcom, ktorý pracoval s vodovými farbami so skutočnou virtuozitou. Jeho diela boli v tom čase mimoriadne populárne a podľa dobových svedectiev po jeho koňoch letí celý Paríž: umelci, amatéri, odborníci, neodborníci, všetci chcú vlastniť "Micalouského" kone, ako ho nazývajú. Jedným slovom, je to výnimočný človek: má v hlave stádo a ešte viac, pretože svoje kone predáva za zlato, čo by so živými koňmi neurobil (C. Michałowska, Piotr Michałowski. Rys życia, zawód artystyczny, działalność w życiu publicznego, Kraków 1911, s. 60).



Najpresnejšie charakterizovala Michałowského tvorbu jeho dcéra Celina, ktorá okrem iného napísala: Pozadia jeho obrazov a akvarelov sú plné sviežosti, cítiť v nich vzduch, svetlo a život [...] Jeho spôsob maľovania koní je mu úplne vlastný. V akvareloch stačí jediný odvážny ťah štetcom na dokonalé vykreslenie krku a väzbových, smerom nadol plynúcich detailov svalstva, pričom anatomická kompozícia a jej animácia neutrpí, ale získa mimoriadnu silu. [...] Neuveriteľnú presnosť svojho oka a odvahu ruky pri zachytávaní pravdy v líniách, pohybe a výraze nezískal prácou; žiadna zručnosť, žiadne dlhodobé štúdium ich nemôže dať v takej miere - mal ich od začiatku svojej maliarskej kariéry. Či sú malé alebo veľké, dokončené alebo nedokončené, na tom nezáleží - jeho génius tu urobil svoje - a to dáva najmenšej skici cenu, ktorú veľké plátna dokončené maliarmi niekedy nemajú (C. Michałowska, op. cit., s. 66).

Mnohé akvarely boli potom zakúpené pre Anglicko a Ameriku; o tých, ktoré zostali vo Francúzsku, sa písalo, že tí, ktorí ich vlastnili, sa ich nezbavia za žiadnu cenu. V tom čase umelec o svojom úspechu informoval svojho otca: "Ukázanie mojich prác niekoľkým amatérskym umelcom malo nečakaný účinok: už v Paríži som našiel veľa žiadostí o moje kresby, a keďže som sa nechcel pripraviť o potrebné skice, musel som mnohé odmietnuť. Všetci moji známi umelci tvrdia, že čoskoro dosiahnem veľkú slávu. [...] Treba len ďakovať Pánu Bohu za tento nečakaný a priaznivý výsledok a vytrvalo využívať otvorené pole (J. K. Ostrowski, Piotr Michałowski, Warszawa 1985, s. 136).



Podľa slov umelcovho monografistu Jána K. Ostrowského parížske akvarely spája premyslená, hoci voľná kompozícia, prísne prispôsobenie mierky postáv tvaru a veľkosti karty, jemnosť farebnosti dosiahnutá ľahkými, krátkymi ťahmi štetca a napokon starostlivé, ba priam puntičkárske prevedenie detailov. Farebnosť je živá a jasná, používa jasné modré a hnedé farby, občas doplnené červenými a žltými škvrnami. Výjavy sú umiestnené v realisticky, ale zvyčajne skicovito spracovanom priestore, pričom biela farba papiera prerušuje jemný tón pozadia. Všetky akvarely nesú starostlivo kaligrafované podpisy, vždy vo verzii P. Michalowského, ktorá zahraničného diváka ušetrila ťažkostí vyplývajúcich zo zvláštností poľskej ortografie (J. K. Ostrowski, op. cit., s. 55).



Je teda nepochybné, že prezentované Percherony vznikli počas autorovho prvého pobytu v Paríži a sú vynikajúcim príkladom virtuozity a majstrovstva Piotra Michałowského.

Piotr Michałowski (Krakov 1800 - Krzysztoforzyce / Krzyżtoporzyce 1855) bol najvýznamnejším maliarom epochy poľského romantizmu a jeho dielo je fenoménom európskeho rozsahu. Všestranne nadaný, v rokoch 1815 až 1821 študoval prírodné vedy, právo, históriu a jazyky na Jagelovskej univerzite a v Göttingene. Zároveň od detstva študoval kresbu v krakovských ateliéroch M. Stachowicza, J. Brodowského a F. Lampiho. Pracoval v administratíve Poľského kráľovstva ako vedúci oceliarne a banský radca. Počas novembrového povstania riadil výrobu zbraní a munície v železiarňach v Białogoni. V rokoch 1832 až 1835 sa zdržiaval v Paríži a študoval v ateliéri Nicolasa Toussainta Charleta. Bol vynikajúcim maliarom koní a jeho obrazy a akvarely si získali obdiv a veľký úspech, takže "celý Paríž letel za jeho koňmi". Po návrate do Poľska sa zdržiaval najmä na svojich panstvách - Krzyżtoporzyce a Bolestraszyce, kde sa staral o ich správu. Veľa cestoval po Európe, navštívil Londýn, Viedeň, Karlsbad, Belgicko, Holandsko a ešte niekoľkokrát Francúzsko. V rokoch 1848 - 53 pôsobil ako predseda Správnej rady mesta Krakov. Maľoval dynamické bojové kompozície z napoleonských vojen, jazdecké portréty veliteľov a hetmanov, portréty rodiny a priateľov a portréty roľníkov. Jeho olejomaľby a akvarely, v ktorých sa spája expresívna sila s citom pre prírodu, sa vyznačujú odvážnou kresbou, syntetickou formou, hodnotami farieb, slobodou maliarskej techniky a romantickým zápalom poľského vlastenca.