Rafał Malczewski, POHĽAD NA GUBAŁÓWKU, 1923-1929

38,9 x 72,0 cm - akvarel, papier lepený na kartóne

signované l.d.: Rafał Malczewski



Rafał Malczewski, syn slávneho symbolistu Jaceka Malczewského, prišiel do Zakopaného v roku 1915 a stal sa jeho domovom na viac ako dve desaťročia, do roku 1939. Miesto, ktoré nazýval "pupkom sveta", živo opísal vo svojich neskorších spomienkach, v ktorých zachytil jedinečnú, takmer mýtickú atmosféru tatranského letoviska v medzivojnovom období. Spolu s manželkou Bronisławou a synom Krzysztofom žili spočiatku v Červenom kaštieli na ulici Kasprusie 27, takmer oproti Zakopanskému lyžiarskemu zväzu, ktorého bol Rafał aktívnym členom a pretekárom. Potom sa v roku 1923 umelec s rodinou presťahoval do vily "Marysin" na ulici Zamoyskiego 5. Obrazy vytvorené počas pobytu v tejto vile patria k vrcholným dielam umelca. Vtedy sa sformoval jeho osobitý, modernistický štýl, v ktorom sa spájajú avantgardné inšpirácie s tatranskými krajinkami. Vystavený obraz zobrazuje pohľad zo záhrady vily Marysin smerom na Gubałowku.

Pohľad na Gubałowku možno teda datovať do obdobia rokov 1923 - 1929, teda do rokov patriacich k najzaujímavejšiemu obdobiu tvorby Rafała Malczewského. Umelec už vstupoval do dospelosti v slobodnom Poľsku, čo ovplyvnilo tematiku jeho diel. V tom čase umelcov fascinovali radosti každodenného života. V umení prevládali tendencie, ktoré kládli hlavný dôraz na formu, a nie na obsah diela. V súlade s dobovými trendmi sa Malczewski zameral na syntetizujúce a geometrizujúce formy. Je to zrejmé najmä v krajinách, ktoré majú takmer kubistickú štruktúru. Zakopané 20. rokov 20. storočia bolo jedinečným intelektuálnym a umeleckým centrom, oslobodeným od konzervativizmu veľkých miest. Miestna bohéma vytvorila vlastné inovatívne umenie spájajúce expresionizmus, futurizmus a kubizmus s miestnym folklórom Podhalia.

Malczewského fascinovala aj moderná krajina - okrem Tatier rád maľoval mestské scenérie, železničné stanice a priemyselné Sliezsko. Popri Malczewskom pôsobili v tom čase v Zakopanom takí významní umelci ako Zofia a Karol Stryjeńskí, Witkacy, Leon Chwistek a Karol Szymanowski.

Umelec maľoval krajiny s horskou architektúrou od začiatku 20. rokov 20. storočia. Vystavený obraz je vynikajúcim príkladom Malczewského tvorby, charakteristickej pre toto obdobie, o ktorom napísal nasledovné: Základom pre vznik obrazu je určitý stav emocionálneho napätia, ktorý ma spája s nejakým fragmentom viditeľného sveta, vnímaným naraz. Tento moment mi dáva podnet na vytvorenie kompozície, v ktorej môže byť tento stav obsiahnutý v celej svojej šírke, odhalený maliarskymi prostriedkami. (...) Kompozícia v rovine je pre mňa sériou výberov a eliminácií objektov, ktoré sú podľa môjho názoru nadbytočné, a to nielen kvôli mojim čisto maliarskym a remeselným predstavám o obraze, ale aj kvôli napätiu, ktoré vzniklo a stále vzniká u diváka. (...) Na druhej strane pre mňa musí byť určitý druh farebného systému, v tomto bode jediný dôležitý, podnetom preneseným z reality, pôsobiacim v súčinnosti s vyššie uvedeným stavom. Inak všetko pominie a zotrie sa, zbavené nutnosti maliarskej výpovede. (...) Farba je v danom okamihu rozkošou, objavom (pre mňa), radosťou čisto zmyslového druhu, formou starostlivo vylovenou z okolitého sveta, výrazom citového napätia, niečím bolestne drahým, s čím je ťažké sa rozlúčiť a s čím sa človek túži podeliť. (R. Malczewski, Moje obrazy, "Plastyka", č. 1, 1930, s. 3-4)

Rafał Malczewski (Krakov 1892 - Montreal 1965) študoval agronómiu, filozofiu a architektúru vo Viedni; navštevoval aj tamojšiu Akadémiu výtvarných umení, ale za svoje umelecké vzdelanie vďačil predovšetkým svojmu otcovi Jackovi Malczewskému. V rokoch 1917 až 1939 žil trvalo v Zakopanom; bol vášnivým horolezcom. V roku 1930 odišiel na polročný pobyt do Francúzska. V decembri 1939 utiekol do Francúzska cez Slovensko a Maďarsko, odkiaľ odcestoval do Brazílie a potom do Spojených štátov. V roku 1942 prišiel do Montrealu, kde zostal natrvalo. Od roku 1919 hojne vystavoval, od roku 1934 aj ako člen zoskupenia Rytmus. Maľoval najmä krajinky - z Tatier, Podhalia, pohľady z mestečiek a z továrenského Sliezska, neskôr aj z Brazílie a Kanady. Vo svojich obrazoch - vedome primitívnych, často udržiavaných v poetickej a rozprávkovej nálade - má blízko k umeniu naivného realizmu. Malczewski bol aj literátom, autorom článkov o umení, stĺpčekov, esejí a spomienok na Tatry a Zakopané, medzi nimi "Narkóza hôr", "Hory volajú" a "Pupok sveta", kniha napísaná už v Kanade.