Vlastimil Hofman, AUTOPORTRET, 1920

80,0 x 53,7 cm - olej, plátno signované l.g.: Wlastimil Hofmann | Paris 1920

Na zadnej strane, na ľavom páse krosien, výstavná nálepka TPSP v Poznani (odtlačok, tuš): Poznaň, Plac Wilhelmowski 18 | Reg. maľby č. aktuálne. 488 | Meno umelca: Wlastimil Hofmann | Názov obrazu (obrazov): Wlastimil Hofmann | Názov obrazu (obrazov): Wlastimil Hofmann Autoportrét | Predajná cena:

Uvedený autoportrét zobrazuje maliara s mierne zdvihnutou bradou a pohľadom upretým na diváka. V pravej ruke drží dlhú palicu, charakteristickú pre turistov. Na hlave má veniec zo suchých listov a hruď mu zahaľuje čierny plášť. Rozhodujúci vplyv na formovanie Hofmanovho umenia, a najmä na jeho symbolický podtón, mal jeho profesor na Akadémii výtvarných umení v Krakove Jacek Malczewski. Podobne ako v prípade Malczewského obrazov, aj Hofmanova tvorba ponúka mnoho možností interpretácie. Symbolický obsah a alegórie obsiahnuté v jeho plátnach umožňujú skúmať umelcovu dušu.

V súlade so symbolickým prúdom maliar často preberal tému života ako cesty, ktorá sa začína narodením. Palica, ktorou umelec narába, nám umožňuje vidieť ho ako pútnika. Narodil sa v Prahe, ale ako osemročný sa s rodinou presťahoval do Krakova. Na prelome storočí študoval v Paríži, potom sa vrátil do Krakova a opäť sa presťahoval do Prahy. V roku 1917 sa vrátil do Krakova so svojou životnou láskou, ktorá bola v tom čase ešte manželkou jeho bratranca. Po získaní nezávislosti Poľska a rozpade Rakúsko-Uhorska sa začal československo-poľský konflikt o hranice. S Adou aj Hofmanom sa zaobchádzalo ako s cudzincami, navyše ich neformálny vzťah umocňoval nepriateľstvo. Hofman, ktorý mal poľsko-české korene, a Ada - Čech - boli považovaní za špiónov. Často ich sledovala polícia a ich byt bol prehľadávaný. Sklamanie zo života v Krakove ich prinútilo opäť odísť, tentoraz do Paríža.

Hofman je považovaný za pokračovateľa symbolizmu, ktorý formoval Jacek Malczewski, a to z hľadiska ikonografie aj kompozičných riešení. Podobne ako v Malczewského tvorbe, aj v Hofmanovej tvorbe teda zohrávala dôležitú úlohu téma obrazu, nesúca hlboký obsah. A rovnako ako v Malczewského tvorbe bol autoportrét formou zobrazenia umelcovho osudu a poslania. Póza, v ktorej sa Hofman predstavil, s rukou zloženou na srdci a vencom na hlave, môže odkazovať na obraz bardov, ktorým ležalo na srdci dobro národa. Obraz však môže mať aj rozhodne osobný podtón. Počas umelcovho pobytu v Paríži v máji 1920 zomrel jeho otec. Vystavený autoportrét preto môže byť aj formou rozlúčky s najbližším človekom. Hofmanovci totiž nemohli prísť na pohreb. Do Poľska sa vrátili až o dva mesiace neskôr. Čierny kabát obopína umelcovu hruď ako kir. Obloha zahalená do tmavých mrakov a ruka na jeho srdci môžu znamenať veľkú bolesť, s ktorou Hofman zápasí. Túžobný výraz jeho tváre, zvädnutý veniec na hlave a prázdna krajina so stromom zbaveným lístia môžu naznačovať poslednú rozlúčku.

♣ K vydraženej cene sa okrem iných nákladov pripočíta poplatok na základe práva umelca a jeho dedičov na odmenu v súlade so zákonom zo 4. februára 1994 - o autorskom práve a súvisiacich právach (droit de suite).

Wlastimil Hofman / Vlastimil Hofmann (Praha 1881 - Szklarska Poręba 1970) študoval na Škole výtvarných umení v Krakove - najprv u Floriana Cynka, neskôr aj u Jana Stanislawského, Leona Wyczółkowského a Jaceka Malczewského. V rokoch 1899 až 1902 študoval aj u Jeana Léona Gérôma na École des Beaux-Arts v Paríži. Počas prvej svetovej vojny sa zdržiaval v Prahe a Paríži, od roku 1920 žil trvalo v Krakove. Veľa vystavoval, bol členom mnohých tvorivých združení - bol spoluzakladateľom "Skupiny piatich" (1905) a "Skupiny nula" (1908), členom Spolku českých výtvarných umelcov "Mánes" a od roku 1911 členom poľského združenia výtvarných umelcov "Sztuka". Počas druhej svetovej vojny sa cez ZSSR a Turecko dostal do Jeruzalema, odkiaľ sa v roku 1946 vrátil do Krakova. Od roku 1947 žil natrvalo v Szklarskej Porębe. Hofman maľoval najmä fantasticko-symbolické kompozície s ľudovými motívmi, ako aj žánrové výjavy, portréty a krajiny. Jeho obrazy sa napriek úzkym analógiám a súvislostiam s umením Malczewského vždy vyznačujú individuálnym charakterom, štýlom a náladou.