Wilhelm Kotarbinski, RZYMSKA IDYLLA, asi 1880

137,7 x 79,0 cm - olej, plátno signované p.d.: W Kotarbiński



Wilhelm Kotarbiński od mladosti sníval o tom, že sa stane umelcom. Umelcov otec s touto voľbou nesúhlasil, pretože sa domnieval, že sa nehodí k šľachtickému pôvodu. Umelec sa však nedal a po absolvovaní kurzu kreslenia vo Varšave vďaka malému štipendiu a finančnej pomoci strýka odišiel v roku 1871 študovať do Ríma. Večné mesto ho okamžite uchvátilo, opojilo krásou starobylých pamiatok a okamžite začal robiť skice. Tri roky študoval na Akadémii svätého Lukáša, kde sa každoročne zúčastňoval na súťaži o titul najlepšieho kresliara Ríma. Jeho láska k antike a talent mu vyniesli prvú cenu.

Fascinácia antikou sa premietla aj do Kotarbińského malieb. Jeho malebné plátna sa vyznačovali veľkou dekoratívnosťou. Umelec sa snažil naplniť svoje plátna krajinkami, antickou architektúrou a krásnymi predmetmi, kvetmi a exotickými stromami. Tým dodal kompozíciám pestrosť, čo umožnilo divákovi dlhšie sa kochať pohľadom. Umelec sa držal akademizmu, ale nie v jeho čistej podobe. Kombinoval ho s modernými trendmi a symbolizmom. Kotarbińského virtuozita, jeho vznešený štýl a témy, ktoré sa odchyľovali od každodennosti, prispeli k mimoriadnej popularite umelca medzi jeho súčasníkmi zberateľmi. Akademikom slúžila príroda len ako dekorácia, zatiaľ čo Kotarbinski harmonizoval človeka s okolitým svetom.

Témy mytológie a fantázie, udržiavané v secesnom prúde, boli v poslednom desaťročí 19. storočia veľmi vyhľadávané, čo malo veľký vplyv na popularizáciu Kotarbińského tvorby. Umelcove diela, často reprodukované na pohľadniciach, tiež prispeli k rozšíreniu publika pre jeho obrazy, ktoré sa stali akýmsi znakom dekadencie a moderny.

Wilhelm Kotarbiński (Nieborów 1849 - Kyjev 1921) študoval vo varšavskej triede kreslenia u Rafała Hadziewicza (roky1867 - 1871) a od roku 1872 aj na Akadémii svätého Lukáša v Ríme. Po ukončení štúdia si otvoril vlastný ateliér v Ríme, kde dával aj hodiny kreslenia; medzi jeho žiakov patrila aj Maria Baškircevová. Do vlasti sa vrátil v roku 1888 a odvtedy sa zdržiaval prevažne na vlastnom panstve Kalsk (alebo Kulsk) v Bielorusku. Odtiaľ podnikal početné cesty do Kyjeva, kde mal ateliér v hoteli Praga, zúčastňoval sa na výstavách Kyjevského výtvarného spolku a v roku 1893 spoluzakladal Spolok kyjevských maliarov. Spolu s P. Swiedomským, M. Nesterovom a M. Vrubelom pracoval na freskovej výzdobe kyjevskej Katedrály svätého Vladimíra (dokončená v rokoch 1894 - 1895). Bol tiež autorom dekoratívnych plafónov a nástenných malieb, okrem iného v dome M. Tereščenka a v paláci B. Chanenka v Kyjeve a v salónoch palácov v Petrohrade a Moskve. Maľoval najmä kompozície s biblickými alebo antickými námetmi - zo života starovekého Východu, Grécka a Ríma; vytváral aj krajinky a fantastické a symbolické výjavy. Jeho obrazy sa vyznačujú rafinovanou farebnosťou, voľnou technikou, osobitou štylizáciou foriem a špecifickou, často tajomnou náladou. Najväčšej popularity sa umelec dočkal v 90. rokoch 19. storočia, keď ho - vzhľadom na "antickú" tematiku jeho obrazov - niekedy prirovnávali k Siemiradzkému. Kotarbińského diela sa na trhu s umením objavujú zriedkavo; väčšina jeho diel sa stratila alebo bola zničená počas prvej svetovej vojny a boľševickej revolúcie.