Wincenty Wodzinowski (1866 Igołomnia pri Miechove - 1940 Krakov), Výpredaj lesa, 1902.

olej, plátno, 164 × 240 cm
Signované a datované na rube: "W. Wodzinowski/1902".

Proveniencia:
- Korwina Milewského,
- Zbierka umelcovej dcéry Wincentyny Wodzinowskej-Stopkovej,
- Zbierka rodiny priateľky Wincentyny Wodzinowskej-Stopkovej.

"Cyklus ľudových obrazov nášho umelca, zhromaždený takmer celý v galérii grófa Milewského, je nielen významným príspevkom k maliarstvu, ale priamo kapitolou v dejinách poľského ľudového maliarstva v najnovšej ére poľského maliarstva. Ukryté v súkromnej galérii, strážené pred zrakmi zvedavcov, sa stanú prístupné širokej verejnosti až vtedy, keď ich majiteľ tejto zbierky daruje jednej z národných galérií v krajine."
Władysław Prokesch, "Wincenty Wodzinowski", Krakov 1911, s. 13.

Wincenty Wodzinowski maľoval v rokoch 1892 až 1907 najmä na objednávku Ignacyho Korwina Milewského (1846 - 1926), veľkého zberateľa a priateľa umelcov, v ktorého zbierke boli diela najvýznamnejších poľských umelcov, ako boli Aleksander Gierymski, Józef Chełmoński, Alfred Wierusz -Kowalski, Leon Wyczółkowski, Władysław Zachórski. Moment, keď umelec začal spolupracovať s veľkým mecenášom umenia, opisuje Wincentyna Wodzinowska, umelcova dcéra, takto: "Niekoľko rokov po svadbe so slečnou Gryglewskou sa v otcovom živote objavil mecenáš - ako by sa dnes povedalo. Bol to nesmierne bohatý muž, gróf Milewski. Budoval umeleckú galériu na ostrove v Taliansku a zbieral pre ňu obrazy. Od môjho otca toho kúpil pravdepodobne najviac. A keďže to bolo obdobie veľkej vitality môjho otca, čas jeho mladosti, keď maľoval odvážne a brilantne, mnohé z jeho plátien prešli do vlastníctva tajomného grófa. (...) obdobie, keď tento bohatý muž získal otcove obrazy, je najšťastnejším obdobím v živote mojich rodičov. Kúpia si malý pozemok, postavia si romantický zámoček v ovocnom sade (...). (Wincentyna Wodzinowska-Stopkowa "Portret Artysty z żoną w tle", Krakov 1989, s. 154).
Spomínanou malou usadlosťou bol kaštieľ Gibkówka, nachádzajúci sa v obci Swoszowice neďaleko Krakova, kde sa nachádzal umelcov maliarsky ateliér. Práve tam Wodzinowski, fascinovaný folklórom krakovského predmestia, pozval miestnych roľníkov, aby ich namaľoval v ľudových krojoch. Práve v tomto období vytvoril Wodzinowski svoje najvýznamnejšie diela, väčšinou veľkých formátov, ktoré sa neskôr dostali do Milewského galérie na ostrove Santa Catarina, a boli to: "Pohreb na vidieku", "Žatevný odpočinok", "Svadba ide", "Opustený", "Žena vlečúca opitého manžela" alebo obraz "Výpredaj lesa", prezentovaný na aukcii. (Beata Pranke, "Nurt chłopomanii w twórczości Stanisława Radziejowskiego, Ludwika Stasiaka, Włodzimierza Tetmajera, Wincentego Wodzinowskiego i Kacpera Żelechowskiego", Varšava 2003, s. 26.)
"Predaj lesa" je jedným z najdramatickejších zobrazení udalostí zo života roľníkov vo Wodzinowského diele. Tragickosť situácie, stmeľujúcej roľníkov do spoločného delostrelectva, je na obraze mimoriadne výrazná. Sedliaci na kolenách prosiaci o zastavenie predaja lesa sú zobrazení spolu so svojimi rodinami (žena držiaca v náručí dojča a deti stojace v prosebnom geste). Okrem toho - scéna sa odohráva v spornom lese, kde vo vzdialených častiach ešte stále prebiehajú práce (diagonálna perspektíva diváka akosi "vťahuje" do vzdialených častí obrazu). Postava statkára v tmavom plášti a vzdialený Žid sú v kontraste so skupinou roľníkov v skromnom odeve. Umelcova podpora roľníkov v namaľovanej scéne je až príliš zjavná. Na tomto obraze umelec ukazuje ďalší rozmer roľníctva. Ba čo viac, na rozdiel od plytkého a zároveň v mladopoľskom období rozšíreného vnímania roľníckej kultúry ako zdroja prvotnej sily a ideálu života v súlade s prírodnými zákonmi umelec videl a vizualizoval problémy roľníkov, ich ťažkú prácu a ťažké životné podmienky. Analogicky k románu Władysława Reymonta "Sedliaci" zobrazil Wincenty Wodzinowski v diele "Výpredaj lesa" reálnu situáciu sedliakov na prelome 19. a 20. storočia. Analogické načasovanie obrazu a vydania "Sedliakov" v epizódach v "Tygodniku Ilustrowanym" (1902) odhaľuje nový realizmus sedliactva v literatúre aj v maliarstve, vyskytujúci sa v tom istom období.