olej, doska, 46,5 × 67 cm
signované a datované l. d.: "Wlastimil Hofman / 192(?)" - (posledná číslica nečitateľná)
Deti boli obľúbenými modelmi Wlastimila Hofmana, ako spomínal umelec: "[...] deti, podobne ako Biblia, sú zámienkou na zobrazenie toho či onoho sveta [...] nemôžem súhlasiť s pojmom primárne, ale môžem vás ubezpečiť, že som maliarom myšlienok a zážitkov... [...] Som predovšetkým maliarom detí... Mám deti veľmi rád - a preto ich rád maľujem. Ale to nie je všetko. Každé dieťa má neomylný, inštinktívny, takt. Dokáže rozlíšiť dobro od zla. Nemá žiadne komplexy. Nemá toľko predsudkov ako dospelí. Ústa dieťaťa hovoria pravdu, krásu, dobro. [...]" (B. Czajkowski, Portret z pamięci, Wrocław 1971, s. 137-138.
Dom Hofmanovcov na Spadzistej ulici v Krakove bol vždy plný detí. Ako spomínala Ada: "Nie, nikdy som nebola matkou, ale zdá sa mi, že rodičovské pocity a starosti sú mi dôverne známe [... J. Kubuś Szopa, syn upratovačky, polosirota, po pózovaní v našom ateliéri nešiel hneď von. Hela Fliszewska v našich očiach rástla a dospievala a Wlast ju začal maľovať ako malé dievča. Mali sme aj sedem 'stálych' mladých robotníkov, ktorí pracovali od svitu do mrku v továrni na cigarety." [...] "Hofmanovci vytvorili pre tieto chudobné deti niečo ako domov [...]. Starali sa o ne, umožňovali im tráviť celé dni v záhrade a v dome, aj mimo času pózovania pre obrazy, kŕmili ich, obliekali, organizovali výlety a vianočné balíčky." (B. Danielska, "V Szklarskej Porebe všetky cesty vedú do Wlastimilowky", Szklarska Poreba 2017, s. 103.)
Naposledy pozerané
Prihláste sa pre zobrazenie zoznamu položiek
Obľúbené
Prihláste sa pre zobrazenie zoznamu položiek