Wojciech WEISS (1875-1950), Sad za súmraku, asi 1897

olej, plátno; 45 x 64 cm (svetlý rám);
signované na rube: WW
na zadnej strane faksimile umelcovho podpisu WW a číslo 0032.

Obraz Wojciecha Weissa Sad za súmraku patrí k charakteristickým mladopoľským zobrazeniam tmavých záhrad plných starých jabloní, ktorých ohnuté konáre vytvárajú secesné línie. Weissov sad je namaľovaný na jar, keď sú koruny stromov obsypané kvetmi. Kmene jabloní, obielené vápnom, jasne žiaria na pozadí trávnika ponárajúceho sa do tmy. V pozadí tmavé kríky kontrastujú s pastelovo karmínovou lúkou, ktorá za svoju nezvyčajnú farbu vďačí blednúcim lúčom zapadajúceho slnka.
Obraz bol odvážne orezaný, akoby mal pripomínať japonský drevorez, a ako je známe, Weiss sa inšpiroval najmä umením Ďalekého východu. Vo svojich spomienkach poznamenal: "Japonský drevorez. Zázraky rozvrhnutia, obrovský vkus pre farby, iný pohľad na prírodu. [...] Klasický kompozičný štýl ustúpil štýlu Ďalekého východu." Umelec tak vedome rámuje krajinu, zobrazuje len jej fragment, aby po vzore Japoncov umocnil výraz zobrazeného motívu. Tým sa definitívne rozchádza s akademickými modelmi krajinárskej kompozície, zvyčajne obohatenými o antickú stafáž.
V súvislosti s týmto dielom sa oplatí citovať slová bádateľa mladopoľskej tvorby umelca, profesora Wiesława Juszczaka, ktorý upozornil na osobitnú hĺbku vnútorných zážitkov obsiahnutých v modernistických krajinách, ktoré označil za "vnútorné a emocionálne krajiny" a ktoré súvisia s tým, že príroda sa vo Weissovom diele "takto stáva [...] nerozlúštiteľným tvorom, uzavretým vo svojom tichu a cudzote".
Na druhej strane, vzhľadom na umelcovu snahu o zhudobnenie maľby je výraz vyžarujúci z Weissovho Sadu za súmraku blízky tajomným zvukom balád Frédérica Chopina.