Jan Matejko, ZYGMUNT III WAZA

16,0 x 10,0 cm - ceruzka, papier, signované p.d.: J M



Proveniencia:

- Kirchmayerovej - dcéry umelca a jej manžela.

- Zbierka Adama Kirchmayera (1864-1935) - brata Wincentyho Kirchmayera.

- Zbierka dedičov Adama Kirchmayera.



Kirchmayerovci boli známa a vplyvná krakovská kupecká a bankárska rodina. Dcéra Jána Matejku sa v roku 1892 vydala za Wincentyho Jozefa Mariana Kirchmayera (1866 - 1908), s ktorým mala tri deti. Beata Kirchmayerová bola moderná a podnikavá žena a spolu so svojím švagrom Adamom Kirchmayerom v roku 1894 kúpili podiely v "Továrni kachľových pecí v Dębnikoch pri Krakove Józefa Niedźwieckého a spol." a v roku 1898, po smrti Józefa Niedźwieckého, sa stali jej jedinými majiteľmi. Továreň bola známa nielen výrobou kachľových sporákov. Beata Matejkówna spolu s Adamom Kirchmayerom spolupracovala s významnými sochármi, medzi ktorých patrili Konstanty Laszczka, Tadeusz Błotnicki a Jan Szczepkowski. Výrobky spoločnosti boli ocenené na mnohých výstavách, napriek tomu sa výroba majoliky okolo roku 1910 zastavila a továreň bola v roku 1919 zatvorená.

Jan Matejko (Krakov 1838 - Krakov 1893) - najvýznamnejší poľský historický maliar; začal študovať maľbu u W. Łuszczkiewicza a W. K. Stattlera na krakovskej škole výtvarných umení (1852 - 1858). Potom študoval na mníchovskej akadémii u H. Anschütza (1859) a dva mesiace na viedenskej akadémii u C. Rubena (1860). Po štúdiách žil a pracoval v Krakove. V roku 1873 sa stal riaditeľom tamojšej Školy výtvarných umení a túto funkciu zastával až do svojej smrti. Veľa cestoval - absolvoval početné cesty do Paríža (v rokoch 1865 - 1880), Viedne (1866 - 1888), v roku 1872 bol v Konštantínopole, o rok neskôr v Prahe a Budapešti, navštívil aj Taliansko (1878 - 1879 a 1883). Bol členom mnohých akadémií a umeleckých spolkov vrátane Académie des Beaux-Arts (1873) a Francúzskeho inštitútu (1874) v Paríži, Berlínskej akadémie umenia (1874), Rafaelovej akadémie v Urbine (1878) a Künstlersgenossenschaft vo Viedni (1888). V roku 1864 sa stal členom Krakovskej vedeckej spoločnosti a v roku 1887 získal čestný doktorát filozofie Jagelovskej univerzity. Bol autorom veľkých a známych plátien, ako napríklad Skargovo kázanie, Rejtan, Lublinská únia, Bátory pri Pskove, Bitka pri Grunwalde, Pruská pocta alebo Kościuszko pri Racławiciach. Maľoval aj portréty a menej často náboženské alebo žánrové výjavy. Dôležitú úlohu v jeho tvorbe zohrávala kresba - umelec vytvoril okrem iného album Ubiory w Polsce od 1200 do 1795 a sériu kresieb Poczet królów i książąt polskich. V rokoch 1889 až 1891 spolu s tímom študentov pracoval na polychrómii kostola Panny Márie v Krakove. V rodinnom dome maliara na Floriánskej ulici v Krakove sa od roku 1898 nachádza múzeum venované jeho osobe - Dom Matejka (pobočka Národného múzea umenia).