Zygmunt Waliszewski, MARTWA NATURA Z KAPELUSZEM, cca 1930

46,0 x 38,0 cm - olej, kartón Na zadnej strane pečiatka s číslom 8 (podľa veľkosti plátna); pri spodnom okraji nápis: Waliszewski; na tzv. "podklade" nálepka majiteľa s popisom obrazu.



Proveniencia:

- Czapského (1896-1993).

- Súkromná zbierka, USA.



Obraz pochádza zo zbierky Józefa Czapského, ktorý bol priateľom Zygmunta Waliszewského. Spájalo ich štúdium na Akadémii výtvarných umení v Krakove. Obaja navštevovali ateliér profesora Józefa Pankiewicza. V roku 1924 obaja odcestovali ako členovia parížskeho výboru do francúzskej metropoly, kde v Louvri Waliszewski kopíroval a maľoval variácie na diela starých majstrov i francúzskych impresionistov. Vystavené zátišie s klobúkom je jednoznačne zachované a la maniera de van Gogh, ako mal vo zvyku hovoriť sám umelec. Plátno je namaľované energickými impastami, ktoré mu dodávajú bohatú štruktúru. Farebnosť aj dlhé vírivé ťahy štetcom pripomínajú obrazy holandského maliara.

Zygmunt Waliszewski (Petrohrad 1897 - Krakov 1936) maliar, scénograf, ilustrátor. Od detstva prejavoval veľký umelecký talent, umelecké vzdelanie začal získavať už v mladom veku na kurzoch maľby a kresby, ktoré viedli Nikolaj Sklifasovskij a Boris Fogel, najprv v Batumi a potom v Tiflisi. Ako 13-ročný chlapec mal svoju prvú výstavu s názvom. "Zázračné dieťa". Počas prvej svetovej vojny vstúpil do armády a bojoval na severnom fronte. Mnohé z jeho skíc a portrétov vojakov, ktoré sú teraz v zbierke MNW, pochádzajú práve z frontu. Zranený absolvoval obdobie rekonvalescencie v Moskve, kde nadviazal priateľstvo s tamojšou umeleckou bohémou. Vrátil sa do Tbilisi a keď Gruzínsko v roku 1918 vyhlásilo nezávislosť, Valiszewski pôsobil v skupine futuristov združených v takzvanej "Univerzite 41". V tom čase vytvoril formálne avantgardnú oponu pre Štátne operné divadlo v Tbilisi. Boľševická hrozba prinútila umelca odísť do Poľska, kde v roku 1921 nastúpil na krakovskú Akadémiu výtvarných umení do ateliéru Wojciecha Weissa a neskôr Józefa Pankiewicza. Dostal sa do kontaktu s krakovskou avantgardou, písal teoretické traktáty, navrhoval kulisy a kostýmy pre divadelné hry a vytvoril maliarsku výzdobu futuristickej klubovne "Gałka Muszkatołowa". V roku 1924 odišiel so skupinou študentov tvoriacich tzv. parížsky výbor na ďalšie štúdium do Paríža, kde profesor J. Pankiewicz zorganizoval pobočku krakovskej akadémie. V jeho tvorbe dominovala problematika farby a Waliszewski sa stal jedným z najvýznamnejších predstaviteľov tohto smeru v poľskom umení medzivojnového obdobia. Ťažko chorý, po amputácii nohy, sa v roku 1930 vrátil do Poľska. Tu vytvoril rozsiahle kompozície, ako napríklad Ostrov lásky, sériu Hostín inšpirovanú Veronesovým dielom, početné krajiny a zátišia, ktoré patria k jeho najcennejším dielam. Je autorom plafónu na hrade Wawel v Kurze Stopke. Okrem toho vytváral karikatúry, humorné scénky a navrhoval plagáty. Svoje diela prezentoval na výstavách doma i v zahraničí, okrem iného v Paríži (1930), Ženeve (1931), Krakove (1932), Varšave (1930, 1933) a na Medzinárodnom bienále v Benátkach (1934). Jeho diela vlastnia okrem iného Národné múzeá vo Varšave, Krakove, Poznani, Štetíne, Puškinovo múzeum v Moskve a Ermitáž v Petrohrade. Veľká skupina kresieb a akvarelov sa nachádza v Gruzínskom múzeu umenia v Tbilisi a v tamojších súkromných zbierkach. V roku 1999 usporiadalo Národné múzeum vo Varšave jeho monografickú výstavu