Pablo Picasso (1881–1973), Dora Maar, zo série: „40 kresieb Picassa na okraji Buffonovej knihy“, 1957

Litografia na pergamenovom papieri Marais, 36 x 27 cm v rozmeroch paspartu 47 x 38 cm;
Vydavateľ: Henri Paul Jonquières; vyhotovil: Atelier Duval;
tlač: Priester Feres.

Predstavovaná litografia pochádza z jedinej publikácie týchto 40 kresieb Picassa v histórii z roku 1957, ktorá vznikla so súhlasom Dory Maar a vďaka tomu, že vydavateľ (Henri Paul Jonquières) sprístupnil jediný jej exemplár s týmito kresbami. Ďalší osud originálu tohto portfólia po smrti Dory Maarovej v roku 1997 nie je známy.

Picasso po vydaní cyklu 31 kresieb k textom Buffona v roku 1942 priniesol v roku 1943 svojej milovanej, surrealistickej fotografke a maliarke Dore Maar výtlačok diela Histoire naturelle. Keď bol v jej ateliéri, vyzdobil okraje tohto cyklu grafík ľudskými hlavami, zvieratami a fantastickými bytosťami, pričom samotnú Doru Maarovú znázornil ako ženu-vtáka-sfingu na titulnej strane. Keď jej tento výtlačok daroval, napísal venovanie: „per Dora Maar tan rebufona!“ (pre Doru Maar, takú peknú!), čo je slovná hračka odkazujúca na priezvisko Buffon a katalánske slovo „pekná – bufo“.

Na poslednej strane portfólia Picasso akvarelom (pozri fotografiu) napísal vyhlásenie s nasledujúcim znením:

„Všetky kresby v tejto knihe vznikli v nedeľu 24. januára 1943 popoludní v Paríži na adrese 6 rue de Savoie.“

Dora Maar (1907 – 1997), vlastným menom Henriette Theodora Markovitch — napoly Chorvátka, napoly Francúzka. Dcéra architekta zo Záhrebu a majiteľky butiku v Cognacu. Po 16 rokoch strávených v Buenos Aires sa vrátila do rodného Paríža, aby študovala fotografiu na škole ENS Louis-Lumière a maliarstvo na slávnej Académie Julian. Práve tu v roku 1930 zmenila svoje skutočné meno a priezvisko na pseudonym Dora Maar, ktorý sa od tej chvíle stal jej charakteristickým znakom. V roku 1935 Dora spoznala Pabla Picassa – svoju najväčšiu lásku a, ako sa neskôr ukázalo, najväčšiu tragédiu svojho života. Zoznámili sa v kaviarni Les Deux Magots. Picasso si vraj všimol o 26 rokov mladšiu Doru, ktorá sedela pri susednom stolíku. Z nudy sa vraj hrala so vreckovým nožíkom, vrážajúc čepeľ do dosky stola medzi prstami, ktoré mala zakryté čiernou rukavicou vyšívanou ružami. Po niekoľkých pokusoch netrafila a porezala si ruku, pričom krv presiakla cez látku. Picasso si to všimol, pristúpil k nej a očarený týmto akýmsi masochizmom sa spýtal, či by mu tú rukavicu mohol dať. Tak sa mal začať ich 11-ročný búrlivý, toxický a deštruktívny vzťah. Dora vyfotografovala Picassa na približne 1 800 snímkach, on ju namaľoval na niekoľko desiatok plátien. Ona však skončila v biede, šialenstve a osamelosti. Dlho sa uspokojovala s pozíciou jeho hlavnej múzy. Tvár Dory Maarovej môžeme vidieť dokonca aj v Guernice, kde je znázornená ako žena držiaca lampu. Umelkyňa sprevádzala Picassa od začiatku procesu tvorby tohto monumentálneho plátna, ktoré dôsledne zaznamenávala na fotografiách, čím vytvorila pre dejiny umenia mimoriadne cennú reportáž.