Od roku 1920 sa natrvalo usadil v Paríži, kde sa pohyboval v prostredí École de Paris. Okrem iného žil s Moïse Kislingom a bol úzko spätý s Melom Muterom, s ktorým mal po vojne spoločný ateliér. Zúčastňoval sa na najvýznamnejších parížskych salónoch: V roku 1919 sa zúčastnil na jesennom salóne, Salóne nezávislých a na výstave v Musée des Arts décoratifs. Vystavoval aj v New Yorku a Poľsku.
V roku 1935 bol spoluzakladateľom Parížskej skupiny poľských umelcov. Pravidelne sa vracal do Španielska, kde bol okrem iného scénografom divadla Odeon v Madride a grafickým redaktorom viacerých umeleckých časopisov. V jeho tvorbe sú zjavné vplyvy ultraizmu, expresionizmu a symbolizmu.
Počas druhej svetovej vojny pôsobil vo francúzskom meste Voiron neďaleko Grenoblu. Počas tohto obdobia sa veľká časť jeho tvorby, ktorá zostala v jeho parížskom ateliéri, stratila. Po vojne, v rokoch 1947 až 1948, využíval ateliér Mela Muter.
Jeho obrazy spájajú expresiu so symbolickou reflexiou, často sa venujú témam s duchovným, vizionárskym alebo metaforickým rozmerom.
Zomrel v roku 1953 v Paríži. Bol pochovaný na cintoríne v Montrouge.
