zmiešaná technika, kartón, 14,2 x 26 cm
pôvod: súkromná zbierka, Švajčiarsko
Nikifor Krynicki, vlastne Epifaniusz Dworniak, sa narodil 21. mája 1895 v Krynici a zomrel 10. októbra 1968 vo Foluszi. Je predstaviteľom naivných, primitivistických maliarov. Bol lemkovského pôvodu (podľa svojej matky). Počas prvej svetovej vojny osirel. Po matke zdedil vadu reči a sluchu. Pre svoju skrytosť a "inakosť" bol izolovaný od spoločnosti, často vysmievaný a nepochopený. Po druhej svetovej vojne bol v rámci akcie "Wisła" trikrát presídlený na sever Poľska, vytrvalo (pešo) sa však vracal do svojej vlasti. Prvé známe diela Nikifora pochádzajú spred roku 1920. Prelom v jeho tvorbe nastal v roku 1930, keď ho objavil ukrajinský kapistický maliar Roman Turin. Predstavil Nikiforove diela umeleckej komunite v Paríži. Prvou publikáciou o umelcovi bol text Jerzyho Wolffa v časopise Arkady v roku 1938, po ktorom nasledovala kniha Elly a Andrzeja Banachovcov, manželského páru výtvarných kritikov z Krakova, ktorí sa o Nikifora starali v prvých rokoch po druhej svetovej vojne. Prvá výstava Nikifora sa uskutočnila v hale SARP vo Varšave na prelome januára a februára 1949. O deväť rokov neskôr sa Nikiforove diela predstavili svetu na výstavách v Paríži (1958), Amsterdame (1959), Bruseli (1959), Liege (1959), Haife (1960) a Frankfurte nad Mohanom (1961). Nikiforovým posledným mentorom bol maliar Marian Włosiński, ktorý sa postaral o zachovanie jeho diela.
Nikifora charakterizuje záujem o farbu, experimenty s perspektívou a malé rozmery jeho diel. Ako pracovný materiál mohlo umelcovi poslúžiť čokoľvek - staré úradné výtlačky, listy papiera zo zápisníka, obaly od potravín alebo kúsky kartónu. Práve toto šetrenie materiálom je dôvodom, prečo je obojstranné použitie listu papiera bežným javom. Prvé umelcove kresby odhaľujú prácu na vlastnom remesle - vymazávanie, stopy po gume, zakresľovanie osí symetrie. Nikiforovou záľubou bola téma gréckokatolíckej pravoslávnej cirkvi, ako možno vidieť napríklad v takzvanom Skicári architektúry. Okrem krajiniek s pravoslávnym chrámom Krynicki najradšej zvečňoval to, čo mu bolo najbližšie - krajinky Krynice, v menšej miere Krakova a Varšavy, portréty známych a okoloidúcich. Častým motívom, ktorý môžeme nájsť v jeho dielach, sú železničné trate a železničné stanice, najčastejšie zobrazené na krajinnom pozadí. Jeho sebavedomie umelca potvrdzujú početné autoportréty, na ktorých sa zobrazuje ako maliar pri práci, kontemplujúci okolitý priestor. Najradšej používal akvarel a kvaš, nevyhýbal sa ani temperám a olejovým farbám. Pastelka sa v jeho dielach objavuje najčastejšie v jeho neskorom období. Jednotlivé architektonické prvky a postavy kontúroval čiernou linkou. Farebnosť je jednoduchá a odráža prírodný charakter okolia. Napriek tomu, že používal základné farby bez tónovania a gradácie, dosiahol vo svojich dielach pozoruhodný realizmus. Nikfor po sebe zanechal niekoľko tisíc diel (podľa niektorých zdrojov až okolo 40 000).
