Maurice Utrillo (1883-1955), Montmartre

Farebná litografia na papieri Arches velin. Rozmery 68 x 54 cm
Signované na paneli p.d.; l.d. ceruzkou: HC (hors de commerce)
Kontrasignované Jeanom Fabrisom (pečiatka a vlastnoručný podpis na zadnej strane)
(Jean Fabris, francúzsky historik umenia a tajomník vdovy po maliarovi)
Mierne záhyby papiera viditeľné na fotografiách.

Parížania navštevovali Montmartre, aby si užili jednoduché zábavy vo vtedajšej vidieckej časti mesta. S pohárom vína a čerstvým chlebom si mohli oddýchnuť a zároveň si vychutnať nádhernú panorámu mesta a Seiny z kopca.
Postupom času vyrástli v blízkosti mlynov domy a továrne. Moulin de Galette priťahoval čoraz viac ľudí. Jeden z mlynov bol prestavaný na vyhliadkovú vežu. Hneď vedľa nej bola otvorená tanečná sála. Miesto bolo častým motívom na obrazoch maliarov. Moulin de la Galette inšpiroval takých slávnych umelcov ako Auguste Renoir, Vincent van Gogh, Henri de Tolouse Lautrec, Pablo Picasso, Modigliani a Marice Utrillo.

Maurice Utrillo, autor: Maurice Valadon (1883 - 1955) - francúzsky maliar a grafik, predstaviteľ École de Paris.
Bol nemanželským synom výtvarníčky a modelky Suzanne Valadonovej. V siedmich rokoch ho adoptoval katalánsky umelecký kritik Migueal Utrillo y Molina. Od detstva bol alhokolik, cigánsky sa potuloval medzi krčmami na Montmartri a vytriezveniami a psychiatrickými liečebňami.
V 18 rokoch začal maľovať ako súčasť terapie v boji proti alkoholizmu. Do roku 1903 namaľoval už stovky pohľadov na parížske predmestie Montmartre. Jeho prvé obrazy prezrádzajú vplyv Camilla Pissarra a Alfreda Sisleyho (tzv. obdobie Montmagny). V roku 1909 bola jeho maľba zaradená do Jesenného salónu. V tomto období prestal tvoriť v plenéri impresionistickým spôsobom a začal maľovať z pohľadníc. Sústredil sa na zobrazovanie bielych budov pomocou lepidla, omietky a bielej farby. V tomto období vznikli jeho najvýznamnejšie obrazy. (tzv. biele obdobie 1908 - 14). Ďalšiu fázu jeho tvorby charakterizujú jasné farby a väčší dôraz na líniu a nový námet: ženy kráčajúce po ulici, ktoré sú videné chrbtom k divákovi (tzv. cloisonné obdobie 1914 - 20). Po roku 1920 tvoril viacfarebné, ale menej umelecky hodnotné obrazy (tzv. farebné obdobie).
V roku 1912 sa zúčastnil na výstave francúzskeho umenia v Mníchove. V roku 1913 mal svoju prvú samostatnú výstavu. V roku 1924 bol kvôli postupujúcej alkoholickej chorobe uväznený a pokúsil sa o samovraždu. V roku 1928 mu bol udelený Rad čestnej légie. V roku 1935 sa oženil s francúzskou herečkou Lucie Valore, ktorá sa predtým priatelila s jeho matkou.
Bol mimoriadne plodným maliarom. Len počas prvej svetovej vojny namaľoval 1 200 olejomalieb. V posmrtne vydanom katalógu jeho diel je uvedených viac ako 3 500 obrazov. Hlavnou témou jeho diel sa stala mestská krajina (úzke chudobné uličky, parížske zákutia, sivé múry, malé mestá, provinčné kostoly). Maľoval aj portréty a zátišia. Sporadicky sa venoval scénografii: v roku 1926 vytvoril dekorácie pre ruský baletný súbor Sergeja Ďagileva a v roku 1948 spolupracoval s parížskou Komediálnou operou.
Zomrel na zápal pľúc.