Henryk Berlewi - Stolička s červenou drapériou
Farebná litografia
Rok: 1950/1953
Rozmery: 28 x 38,5 cm, 45 x 56 cm (list)
Dielo podpísané rukou ceruzkou, p.d.: "H.Berlewi.1950-1953
Pod venovaním ceruzkou: Berlewi, Paríž 9.12.53
L.d.: 20/150
Študoval na Académie des Beaux-Arts v Antverpách (1909 - 10), naEcole des Arts Décoratifs a Ecole des Beaux-Arts v Paríži a v roku 1913 sa vrátil do Varšavy, kde študoval na Škole kreslenia u Jana Kauzika (1913 - 15). V rokoch 1915-18 tvoril a vystavoval, okrem iného v Národnej galérii Zachęta, portréty a figurálne kompozície. Od roku 1918 sa datuje Berlewiho zblíženie s okruhom varšavských futuristov a formistov. V jeho dielach sa objavuje deformácia a prvky expresionizmu. Pod vplyvom El Lissitzkého, ktorý navštívil Varšavu v roku 1921, sa začal zaujímať o myšlienku obnovy židovského umenia a chopil sa tematických vlákien súvisiacich s kultúrou a každodenným životom Židov. V rokoch 1922 - 23 sa Berlewi zdržiaval v Berlíne, kde pod vplyvom avantgardných smerov a kontaktov s významnými umelcami radikálne zmenil svoju tvorbu a vypracoval teóriu mechanizovanej textúry, ktorú v roku 1924 publikoval tlačou vo Varšave a Berlíne (v časopise "Der Sturm"). Umelec publikáciu spojil so samostatnými výstavami v oboch mestách. Varšavská výstava sa konala vo výstavnej hale automobilky Daimler-Benz, ktorá harmonizovala s mechanofakturovou myšlienkou maximálneho priblíženia umenia a techniky, čo sa malo okrem iného dosiahnuť budovaním obrazu z opakujúcich sa geometrických prvkov. V rokoch 1924 - 26 Berlewi spolu s ďalšími poľskými umelcami založil skupinu Blok. V roku 1926 sa vrátil k objektovému umeniu, ale bez rozchodu s konštruktivistickým hnutím. V roku 1928 odišiel do Paríža, kde si získal povesť portrétistu. Počas druhej svetovej vojny sa skrýval na juhu Francúzska a v rokoch 1943-44 spolupracoval s hnutím odporu v Nice. Po vojne pokračoval vo figurálnej maľbe až do roku 1957, keď sa pod vplyvom nových umeleckých smerov a retrospektívnej výstavy konštruktivizmu v galérii Denise Renée, na ktorej sa zúčastnil, vrátil k abstrakcii. Nadviazal na teóriu a prax mechanofaktúry a použil ju ako východisko na vytvorenie vlastnej verzie op-artu.
