Jan Styka (1858 Ľvov - 1925 Rím), Štúdia padlého jazdca. Náčrt pre "Panorámu Racławickú".

Ceruzka, papier, 18 × 34 cm v ľahkom paspartovaní

Proveniencia:
Schlockoffa.
Súkromná zbierka, Poľsko

Kresba pochádza z pozostalosti približne 100 kresieb zachovaných v zbierke Paula Schlockoffa - najbližšieho priateľa Adama Styku (syna Jana Styku). Po emigrácii do Spojených štátov koncom 40. rokov 20. storočia Adam Styka poveril Paula vedením svojich parížskych záležitostí, predajom rôznych obrazov a tiež predajom svojho bytu na Place Pigalle 5. Rozprával mu aj o svojom každodennom živote a členoch svojej rodiny. Ovocím tohto priateľstva sú zachované kresby a obrazy Jana Styka i jeho synov, ako aj bohatá korešpondencia medzi Paulom Schlockoffom a Adamom, ale aj Vandou a Doris Styka (manželkou Tadeáša). Z približne šesťdesiatich listov sa dozvedáme množstvo podrobností. Adam Styka písal Paulovi o pobyte v Arizone v roku 1948, ktorý zmenil jeho maliarsku tvorbu. Ako napísal vo svojich listoch: "dva mesiace som bol s manželkou v Arizone, kde som veľa maľoval, nadšený tamojším svetlom, krajinou a najmä kovbojmi s koňmi. Takže, keďže som bol dočasne mimo Afriky, dalo by sa povedať, že som prešiel na americké témy". V ďalších listoch sa spomína smrť matky (manželky Jana Styka), potenciálny predaj obrazu Tadeáša Styka do Louvru alebo výstavba miestnosti Ukrižovania v Kalifornii, v ktorej má byť umiestnený monumentálny obraz Jana Styka