Karolina Poliaková, Bez názvu zo série Mestské koláže, 2020

digitálna tlač, papier, 70 х 70 cm

Koláž ako výtvarnú techniku používam ako pokus o prehĺbenie vnímanej reality. Moja vizuálna skúsenosť obyvateľa Bieloruska zahŕňa polia alebo malebné lesné krajiny, nad ktorými sa týčia umelé hory v podobe vysokých mrakodrapov ľudskej existencie - domov. Cestovanie do kútov sveta mimo bežných krajiniek mi umožnilo rozvíjať očné svaly a vnímať Zem v jej rôznych podobách, tvaroch, veľkostiach a vzdialenostiach. Pamäť uchováva nedokonalé odrazy pocitov a viditeľného a podvedomie všetko mieša dohromady a neskôr nám to posiela v snoch. Koláže sú aktom vytvárania reality z fragmentov minulosti, ponúkajú pocit neúplnej zrozumiteľnosti a nedokonalosti známeho priestoru z východoeurópskych snov. Koláže sú zložené z autorových fotografií - zachovaných momentiek súčasnosti, ktoré sa prepletajú a vytvárajú novú realitu ako v sne.

Karolina Polyakova (1992, Lida, Bielorusko) je umelkyňa, ktorá ako médiá používa fotografiu, video a koláž. Trikrát zmenila školu a univerzitu, fotografii sa venuje od roku 2008. V roku 2013 sa presťahovala do Minska, kde sa vďaka samovzdelávaniu a práci s digitálnou fotografiou a videom uplatnila v mládežníckej žurnalistike a neskôr aj v spravodajstve. Robila reportáže o ženských punk-rockových koncertoch, hľadala sovy v Belovežskej puste a fotografovala hudobníkov v Bielorusku. Karolina sa vždy snažila nájsť spôsob, ako vykresliť reportážne príbehy do hĺbky, čo viedlo k schopnosti vytvárať animované reportáže z koncertov a výstav. Spojenie hudby a vizuálneho umenia fascinuje umelkyňu od detstva, preto je jej kariéra založená na tvorbe hudobných videoklipov pre bieloruských hudobníkov: projekty s hviezdami šoubiznisu, ako sú Sergej Michalok - Lyaпіс-98 a Drezden, 2 klipy etno trip-hopovej skupiny Shuma a jej najnovšie dielo - nostalgické obrazy života a úteku z Bieloruska na bicykli pre skupinu Разбитое Сердце Пацана. Od roku 2018 vytvára fotokoláže z fotografií zo svojho archívu, svoj štýl našla rozšírením obzorov východoeurópskej krajiny. Zúčastnila sa na skupinových a samostatných výstavách, vrátane prezentácie svojich prác na bilbordoch v Minsku, kde zobrazuje mesto tak, ako ho vidí ona. Od roku 2020 odišla na služobnú cestu do Kyjeva a do Bieloruska sa už nevrátila, pričom pokračovala v práci so svojím fotografickým archívom. Od roku 2021 žije vo Varšave, kde pokračuje v práci fotožurnalistky, dopĺňa a pracuje na svojom fotografickom archíve, ako aj experimentuje s rôznymi materiálmi na fotografovanie a umelecké vyjadrovanie. Od konca roka 2021 založila svoju značku "Бессмертна" ("Nesmrteľná"), kde si fotokoláže a sémantické spiny nachádzajú svoje miesto a oslovujú ľudí spojených s Bieloruskom po celom svete. Okrem vizuálnej praxe sa venuje aj hudbe - Karolina sa stala jednou zo zakladateliek emigrantského ženského zboru "Spievy", v repertoári má bieloruské predkresťanské piesne.
V súčasnosti žije vo Varšave a naďalej je hlasom svojej generácie.